Narúša biodiverzitu

Približne polovica zo 17 000 chránených prírodných rezervácií na svete sa premenila na obrábanú pôdu pod tlakom vysokého populačného rastu a hladu v týchto oblastiach. Takýto vývoj má priamy dopad na biologickú rozmanitosť

Svetová biodiverzita je v súčasnosti ohrozená najviac za posledných 65 miliónov rokov, keď vyhynuli dinosaury. Jednou z hlavných príčin vymierania živočíšnych a rastlinných druhov je vyrubovanie lesov a využívanie pôdy pre poľnohospodárske účely. „Ekopoľnohospodársky prístup uznáva skutočnosť, že ohrozené druhy a veľmi chudobní ľudia obývajú rovnakú pôdu,“ vraví Sara Scherrová, profesorka poľnohospodárstva a ekonomiky zdrojov z univerzity v americkom Marylande. Barbara Roseová, výkonná riaditeľka organizácie Future Harvest považuje ekopoľnohospodárstvo za dôležitý prelom v tradičnej ochranárskej politike. „Je to spôsob, ako ochrániť biodiverzitu a zároveň riešiť problém hladu a populačného rastu.“

Za posledných 400 rokov bola zlikvidovaná takmer polovica všetkých tropických pralesov, ktoré boli premenené na polia, plantáže a pastviny. Pokiaľ bude vyrubovanie lesov pokračovať súčasným tempom, mohla by v priebehu päťdesiatich rokov vymiznúť polovica zostávajúcich živočíšnych druhov obývajúcich tieto pralesy. Podľa vedcov existuje 25 najviac ohrozených miest planéty, kde žije viac než jedna miliarda ľudí. Populačné tlaky pritom vedú k zásahom do prírodných zdrojov a ohrozujú prirodzené prostredie.

Minimálne v 16-tich takýchto oblastiach je vysoká miera podvýživy a hladu. Na 19-tich najohrozenejších miestach rastie počet obyvateľstva rýchlejšie než v ostatných častiach sveta; v niektorých je miera populačného rastu dvakrát vyššia než celosvetový priemer. Chránené oblasti sú zároveň príliš malé na to, aby sa v nich udržala stabilná populácia ohrozených druhov alebo existujú len ako roztrúsené ostrovčeky prirodzeného prostredia .

Ekologická rovnováha je však nevyhnutná pre poľnohospodársku produktivitu. Hmyz a ďalšie živočíchy pomáhajú rastlinám v reprodukcii, prispievajú k úrodnosti pôdy a regulujú populáciu škodcov. Stromy a rastliny filtrujú škodlivé látky z vody a regulujú záplavy. Drobné mikroorganizmy v pôde rozkladajú organické látky, napomáhajú kolobeh vody, vzduchu a výživných látok v pôde a ničia škodcov.

„Nebudeme schopní chrániť divokú zver, ak si neporadíme s poľnohospodárstvom . Roky boli poľnohospodári a ekológovia v spore a tento problém sa nepodarí vyriešiť, pokiaľ na ňom nezačnú obe strany spolupracovať,“ dodáva Roseová.

(kab)