Odklad a predbežné opatrenie

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Je možné povoliť odklad dorubenej dane? Musí mať podaná žiadosť správcovi dane nejaké predpísané náležitosti?

- Daňový úrad môže podľa § 59 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“) povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach s výnimkou preddavkov na daň, a to na základe žiadosti daňového subjektu. Obsah žiadosti zákon ani správca dane nepredpisuje a je v každom individuálnom prípade iný, závisí od konkrétnych skutočností, ktoré sú dôvodom na podanie žiadosti. Podľa zákona o správe daní a poplatkov je možné povoliť aj odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach, ktorú správca dane vyrubil, kedy je splatnosť dane určená správcom dane pri vyrubení, t. j. rozhodnutím, platobným výmerom alebo dodatočným platobným výmerom.

Čo sa považuje podľa zákona o správe daní a poplatkov za úkon smerujúci na vyrubenie dane v súvislosti so zánikom práva vyrubiť daň? Stretol som sa s rôznymi výkladmi.

- Za úkon smerujúci na vyrubenie dane sa podľa zákona o správe daní a poplatkov považuje doručenie protokolu o daňovej kontrole. Deň doručenia protokolu o daňovej kontrole je tiež dňom ukončenia daňovej kontroly a začiatkom vyrubovacieho konania. Problémy vo výklade mohli vzniknúť do účinnosti zákona č. 219/1999 Z. z., ktorým sa zákon o správe daní a poplatkov menil a doplnil a jednoznačne sa určil úkon na vyrubenie dane. Do 1. 9. 2000 sa za vyrubenie dane považovalo napr. aj oznámenie o začatí kontroly, resp. začatie kontroly.

:V ktorých prípadoch môže správca dane vydať predbežné opatrenie?

- Podľa zákona o správe daní a poplatkov môže správca dane počas daňovej kontroly v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jej účelu uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel. Správca dane predbežné opatrenie ukladá rozhodnutím, proti ktorému sa subjekt nemôže odvolať. Rozhodnutím môže takýmto spôsobom napr. zakázať nakladanie s nehnuteľnosťou (jej predaj, darovanie), ktorú daňový subjekt vlastní. Ak daňový subjekt nepostupuje v súlade s vydaným rozhodnutím správcu dane, podľa zákona o správe daní a poplatkov právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné. Ak sa pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené uložené, správca dane predbežné opatrenie zruší.

Mám firmu - spoločnosť s ručením obmedzeným. Musím podnikateľskú činnosť skončiť. Aké sú moje povinnosti vo vzťahu k daňovému úradu?

- Postup pri skončení podnikateľskej činnosti upravuje § 33 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa tohto ustanovenia ste povinný vyžiadať si od správcu dane súhlas na výmaz z obchodného registra (správca dane vydáva súhlas vzhľadom na nedoplatky daňového subjektu). Súhlas správcu dane k návrhu na výmaz z obchodného registra predkladá daňový subjekt súčasne s návrhom na výmaz z obchodného registra.

Mám živnosť, účtovníctvo si robím sama. Zistila som, že som nepostupovala správne pri výpočte dane za rok 2000. Môžem podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie?

- Opravné priznanie už nemôžete podať, pretože podľa ustanovenia § 39 zákona o správe daní a poplatkov môže daňový subjekt podať opravné priznanie alebo hlásenie pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia, t. j. vo vašom prípade ste mohli podať opravné priznanie do 31. marca 2001. Do úvahy prichádza len dodatočné daňové priznanie. Neuvádzate, či vaša daňová povinnosť je vyššia alebo nižšia, ako ste priznali. Podľa zákona o správe daní a poplatkov ak zistí daňový subjekt, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení alebo správcom dane vyrubená, je povinný predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie alebo hlásenie. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná. Dodatočné priznanie alebo hlásenie môže daňový subjekt predložiť aj v tom prípade, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení alebo správcom dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania alebo hlásenia možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Ďalej zákon o správe daní a poplatkov ustanovuje, že dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie týkalo (ktoré má byť predmetom daňovej kontroly), a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová kontrola bez oznámenia alebo v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním na požiadanie súdu alebo kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo nadmerného odpočtu alebo opakovaná daňová kontrola, dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po obdobie výkonu tejto kontroly. Dôležité je aj časové obmedzenie na podanie dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemôže daňový subjekt predložiť po uplynutí jedného roka od skončenia daňovej kontroly. V dodatočnom daňovom priznaní je potrebné vyznačiť aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu.

Ing. Veronika Ličková