Hospodársky denník
USD49,383 Sk
EUR43,198 Sk
CHF28,59 Sk
CZK1,276 Sk
  Utorok  31.Júla 2001

Prešľapovanie pred bránami

Očakávať najmä výhody nie je dobré, ale aj krátkozraké

Podľa väčšiny ekonómov a analytikov náš vstup do Európskej únie nemá nevýhody. Tieto tvrdenia sa opierajú o skúseností krajín, ktoré majú tento proces za sebou a v ktorých sa práve vďaka začleneniu do EÚ vybudovala moderná infraštruktúra. Predsa sa však nájdu aj triezvejšie hlasy, ktoré upozorňujú, že po vstupe do EÚ sa musíme pripraviť na dlhotrvajúce zmeny. Teda, napriek optimistickým údajom je dosť tých, ktorí majú obavy z nášho vstupu do Európskej únie. Aby sme boli celkom presní, nášho vstupu sa obávajú i niektorí úzkoprsí politici EÚ. Väčšina z nás však bezstarostne vníma naše integračné snahy, hoci práve my by sme sa mali pýtať, čo bude, až tam budeme. Veď z oficiálnych údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že reálna

kúpna sila

koruny je vyššia než určuje kurz. Inak povedané, naše ceny sú (priemerne) na úrovni asi štyridsiatich percent EÚ. Možno predpokladať, že po „zrušení“ hraníc nepôjde iba o zámenu koruny za euro, ale že eurozónu bude kopírovať aj hladina našich cien. Naše ceny sa rýchlejšie začnú približovať západným, predovšetkým nemeckým. Ak sa teda dnešné zaostávanie našich príjmov čiastočne tlmí nižšími vnútornými cenami, rozdiely sa po vstupe vyostria. Konkrétne, dnešná reálna relácia mesačnej mzdy je asi štyridsaťtisíc korún v Nemecku oproti štrnásťtisíc korún u nás. Predstava, že zvýšené rozdiely sa automaticky „prikryjú“ prísunom finančných fondov z rozpočtu EÚ, je naivná. Určité zdroje dostaneme, ale dotácií nebude priveľa a okrem toho sa od nás očakávajú aj určité príspevky. Pritom zdroje plynúce z EÚ pôjdu predovšetkým do infraštruktúrnych investícií regiónov, nie do miezd. Pravda,

určité prínosy

pre obyvateľstvo z toho vyplynú, ale až v dlhodobejšom horizonte. Podobne je to, ak ide o ďalšie výhody na podnikanie, ktoré členstvo v EÚ nepochybne prinesie. V konečnom súčte možno teda v prvých rokoch rátať s negatívnymi dopadmi na životnú úroveň obyvateľstva. Politická a ekonomická elita pri svojich príjmoch od 40-tisíc Sk mesačne a vyššie sa s týmto úderom rýchlo vyrovná. Tým skôr, že bude mať bližšie k novým zdrojom. Široké vrstvy na úrovni, a najmä pod úrovňou priemernej mzdy však budú mať problémy. V ostrom kontraste profesijných príjmov sa obnažia

ťažké hriechy

tohto štátu voči učiteľstvu, zdravotnému personálu nemocníc, mladým ľuďom a dôchodcom. Potom sa nebudeme môcť príliš čudovať, že schopní a mladí budú odchádzať. To by mohlo priniesť rozkrútenie typického bludného kruhu rozvojových krajín. A tak sa môže stať, že Slovensko napriek novej pozitívnej ekonomickej sile bude zápasiť s dlhodobými ťažkosťami v dôsledku sústavného odchodu národnej inteligencie. Očakávaný rast cenovej hladiny nás potiahne od parity ku kurzu, teda k postaveniu rozvojovej krajiny so všetkým, čo to znamená. Domnievať sa, že túto disproporciu doženieme jednoduchým ekonomickým rastom, je naivné. Pri trojpercentnom raste HDP ročne by sme dnešnú úroveň susedov dosiahli tak za pol storočia. Je nevyhnutné pristúpiť ku komplexnému strategickému manévru menovej, finančnej i dôchodkovej politiky, predovšetkým k vytváraniu ďalších predpokladov v podnikateľskej sfére a v regiónoch.

Faktom zostáva, že sa budeme musieť prispôsobiť. Nejde iba o komunitárne právo EÚ, ale aj o hodnoty a zvyky. Ekonomické reformy musia byť v súlade s trhovou ekonomikou. Podľa názoru analytikov dôležitá je aj sféra administratívy a súdnictvo. To všetko musí prejsť kompletnou reformou. Napriek deklarovanej podpore obyvateľstva možno iba málokto by dokázal presne definovať, čo európska integrácia znamená a čo nám „prinesie.“ Analytici ako hlavný argument používajú hospodársky rast, zvyšovanie úrovne obyvateľstva a rast príjmov. Teda, zásadnú zmenu ekonomiky. Popritom aj rozvoj sektora služieb, lepšie podmienky na vedu a výskum. Treba si však uvedomiť, že zmena je

dlhý proces

a čakať okamžité zlepšenie je naivné. Predstava budúcej Európy ráta so spojením krajín so silnou identitou a kultúrou. „Konštruktéri“ tejto predstavy zdôrazňujú, že v tomto procese vôbec nejde o likvidáciu národnej identity. Aké sú teda výhody a nevýhody členstva malej a chudobnej krajiny v EÚ? Ekonómovia v podstate vidia iba výhody. Potrebujeme pomoc, stratégiu väčšieho spoločenstva, ako sa rozvíjať. Nemôžeme sa však vzdať národných postojov a vlastnej národnej stratégie. Bolo by teda zahodno uvedomiť si, že súčasné obmedzovanie našich príprav vstupu na jednoduché „áno - nie“ a horlivé zjednocovanie väčšinou menej dôležitých právnych noriem zďaleka nepostačuje.

Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.