Nelegálne a smrteľné zbrane

USA odmietli návrh OSN na bakteriologické moratórium

Jedna z českých komerčných televíznych staníc pred niekoľkými dňami odvysielala americký film 12 opíc, v ktorom po zámernom rozšírení zhubných vírusov zahynie päť miliárd ľudí planéty. Zatiaľ iba fikcia, hoci potenciál na na bakteriologické vykynoženie našej civilizácie je už dávno uzamknutý v tajných vojenských laborátoriách veľmocí a štátov s vojenským režimom. Iróniou osudu naši diváci mohli tento film zhliadnuť prsne v ten deň, keď Spojené štáty americké v ženevskom sídle OSN odmietli medzinárodný návrh tejto organizácie na tridsaťročný zákaz používania baktérií ako vojnovej zbrane. Nesúhlasia so sprísnením dohľadu nad dodržiavaním Zmluvy o zákaze výroby biologických zbraní (BWC), ktorá je v platnosti už skoro 30 rokov.

Podľa analytikov sa týmto postupom USA opäť názorovo vzdialili mienke väčšiny krajín sveta, keďže prakticky všetky ostatné krajiny (zo 143 štátov, ktoré Zmluvu o zákaze biologických zbraní z roku 1972 ratifikovali) návrh nového textu, ktorý vypracoval predseda negociačnej skupiny maďarský diplomat Tibor Tóth prijali. Anglický týždenník The Economist sa už v júni zamýšľal nad ďalším osudom zmluvy, pričom poukázal na prekážky brzdiace negociačné rozhovory v tomto smere. Podľa týždenníka sa generál Collin Powel, súčasný šéf diplomacie USA, pod velením ktorého spojenecké sily v roku 1992 vyhnali Iračanov z Kuvajtu priznal, že ešte ako vojaka ho biologické zbrane vystrašili viac ako taktické jadrové zbrane. Po množiacich sa prípadoch syndrómu Perzského zálivu u veteránov vojny v zálive je čoraz jasnejšie, že spojenci vtedy „čosi biologického“ ako zbraň vyskúšali. Hoci to dodnes popierajú. Powell ako generál sa už nebál?

Pri uzatváraní BWC v roku 1972 panovala studená vojna. Do textu zmluvy vtedy neboli zahrnuté väčšie podrobnosti o spôsobe kontroly, keďže použitie biologických zbraní sa nepovažovalo za pravdepodobné. Strašiakom vtedy boli najmä jadrové zbrane. Okolo tucta krajín je dnes podozrievaných z toho, že vyvíjajú svoj vlastný vojenský biologický arzenál. Neoficiálne. S čiernymi fondami. Od roku 1972 však doba pokročila, nové výskumy, objavy a pokrokové technológie sa odzrkadlili aj vo vývoji biologických (bakteriologický a toxických) zbraní (aj tu platí, že každý vynález sa uplatní ako zbraň), žiaden div, že OSN sa už aspoň desať rokov snaží tento fenomén dostať pod kontrolu a nakoľko sa dá, aktivity v tomto rezorte zakázať. Dôraznejší impulz pre presadzovanie moratória nastal po rozpade Sovietskeho zväzu, keď vyšlo najavo, že Sovieti budovali veľký zbrojársky biologický arzenál. Po vojne v Perzskom zálive to medzinárodní inšpektori tvrdia aj o Iraku. Pred niekoľkými rokmi bola snaha o legálnu likvidáciu zásob vírusov spôsobujúcich kiahne - pliaga, o ktorej sa predpokladá, že už vymizla - avšak americké tajné služby prinielsi správy o tom, že severokóresjký režim a ďalšie krajiny s vírusom tejto choroby stále experimentujú. Medzi najpodozrivejšie a najkritizovanejšie krajiny s nezákonným biologickým vývojovým programom patrí Egypt, Irak, Irán, Líbya, Pakistan, Sýria a už spomínaná KĽDR. Podozrenia sa tákajú aj Ruska, Číny a Taiwanu. Tieto štáty zas poukazujú na to, že USA je v tomto smere jednou z najaktívnejších krajín.

Dnes sú obavy medzinárodného spoločenstva ešte väčšie, lebo vďaka výdobytkom techniky a dobre organizovanej siete organizovaného zločinu sa biologické zbrane dajú použiť aj v interetnických konfliktoch či lokálnych vojnách. Ruziko je pritom také isté ako v prípade „veľkých“ vojen: absolútne nepredvídateľné následky. Použiť bakteriologické a toxické zbrane je ako vypustiť z fľaše nebezpečného džina. Fikcia zo spomínaného filmu sa môže stať realitou.

Aj preto americký odmietavý postoj k návrhu novej zmluvy, podľa ktorého medzinárodné inšpekcie mali právo kontroly ale tak, aby nepoškodili pritom legálne pôsobiace biologické továrne či laboratóriá, zaskočil. Neprekvapil však tých, ktorí predpokladali, že ametrická strana nikdy nepristúpi na dôraznejší systém kontroly svojich biologických programov. Na čele krajín, ktoré sa pokúšali presadiť, aby aj západné krajiny pootvorili dvierka inšpektorom bol Irán, dlhoročný nepriateľ USA. Podľa hlavného vyjednávača USA Donalda Mahleho je však aj iná príčina. Akceptovaním kontrolórov by vraj Amerika vystavila riziku národnú bezpečnosť a dôverné obchodné informácie. Isteže, aj tu ide o miliardové zisky. Stačí spomenúť iba profity a politiku veľkých farmaceutických koncernov. Koľké z nich majú separátne (skryté) výskumy vojenského významu? Takže USA predstavený návrh zmluvy moratória nepodporia, ani jeho pozmenený text, nanajvýš sú Američania ochotní predložiť vlastný návrh textu, ktorý by podľa nich umožnil dosiahnutie kompromisu. Podľa pôvodných zámerov sa mali rokovania o novom protokole ukončiť do novembra tohto roku. Americké veto návrhu OSN tento termín ohrozilo. Prídu USA s novým, lepším návrhom?

Iaromír Novák