Prostredie, kde sa oddá robiť

V čase „klubových prázdnin“ odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stotridsaťštyri prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia.

Ďalším z hospodárskych činiteľov, ktorý odpovedá na otázky, je Gabriel Karlin, spoluvlastník viacerých potravinárskych (SELIKO), poľnohospodárskych a výskumných firiem v tzv. hladových dolinách stredného Slovenska.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Pokiaľ je možné hovoriť o pozitívach, vnímam to viac-menej exaktne, tak je to čiastočné zlepšenie makroekonomických ukazovateľov a pokles úrokov. Vo sfére malého a stredného podnikania, kde aj ja patrím, to zatiaľ nepociťujeme. Žiaľ, negatív je podstatne viac. Medzi najvážnejšie patrí výrazné prehĺbenie negatívneho salda zahraničného obchodu a pre mňa ako poľnohospodára sa najviac týka a mrzí ma položka agrokomodít a osobitne nahraditeľné položky, kde hodnota -6,3 mld. Sk je hrozivá, veď to je vyše 100-percentný medziročný nárast za porovnateľné obdobie vlaňajšieho roka (31. máj). To sa nedá ospravedlniť žiadnym suchom a podobnými rozprávkami. Je to výsledok nekoncepčného riadenia celého agrokomplexu. Situácia je o to vážnejšia, že sa to deje v predvstupovom štádiu do EÚ a my sa pomaly, ale isto pripravujeme o priestor na reálny odbyt domácej produkcie a zároveň aj zníženie produkčných kvót, čo môže mať v budúcnosti nedozerné následky pre naše už aj tak chátrajúce poľnohospodárstvo.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Hospodárstvo vnímam ako komplex, ako ucelený organizmus. Nerobím rozdiely medzi brandžami, všetko funkčné je v ňom dôležité a má mať svoje miesto a naopak, všetko čo je v ňom choré, by sa malo vyliečiť alebo odstrániť. Napriek skutočnej veľkosti a sile, ktorú Volkswagen predstavuje, by celozávodná dovolenka nemala spôsobiť 40- až 60-percentný prepad v exporte za daný mesiac.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Bankový sektor vnímam ako nevyhnutné zlo, lebo nenapĺňa svoje poslanie v transformujúcej sa ekonomike, pôsobí skôr opačne a odčerpáva zdroje aj z podstaty ekonomiky a koniec koncov prostredie, kde bankár nie je spolupodnikateľom, tiež nie je zdravé. Ozdravný proces v podobe, ako sa uskutočnil, je pre mňa nepochopiteľný. Ako podnikateľ by som takýto krok nikdy neurobil. Nie je v ňom žiadna logika ani racio. Nechcem sa zaoberať cenou ani nákladmi. Kde je tu logika, keď ozdravný proces navrhli a realizovali diletanti, ale na predaj ozdravenej inštitúcie už bol potrebný poradca a nie najlacnejší. Ako podnikateľ by som postupoval opačne. Ozdravný proces by som zveril na odborníkov a fungujúcu zdravú inštitúciu by som dokázal predať aj sám, ba čo je viac než pravdepodobné, nepredával by som to vôbec.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Nie som odborník na menu a nechcem byť ani prorokom. Myslím si, že menový vývoj sa bude odohrávať v tieni boja EUR a USD.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- K formulovaniu hlavných úloh je možné pristúpiť len po dôkladnej analýze súčasného stavu ako príčinnej súvislosti všetkých doteraz prijatých a realizovaných opatrení a ich konkrétneho dosahu na naše národné hospodárstvo. To je oblasť, kde by som neľutoval prostriedky na poradcov. Zásadne by som zmenil celú koncepciu súčasnej hospodárskej politiky, ktorá je zameraná na riešenie následkov a nie príčiny. Je nevyhnutné konečne vypracovať minimálne strednodobý plán rozvoja SR. Tento plán by mal byť komplexný, vecný, pragmatický, ale aj uskutočniteľný. Mal by vychádzať z reálnych potrieb, ale aj možností Slovenska. Vynechal by som opičenie sa po niekom, bezhlavé aplikácie rôznych inde osvedčených všeliekov. Najlepší je oblek ušitý na mieru, a ten si musíme ušiť sami pre seba, aby sme sa v ňom dlho dobre cítili. Výsledkom tohto snaženia by mala byť stabilná a prehľadná podnikateľská klíma, reálna vymožiteľnosť práva, reálny prístup k financiám a zrovnoprávnenie všetkých účastníkov trhu. Teda prostredie, kde sa oplatí pracovať a nie zaháľať, kde sa oplatí podnikať a nie tunelovať, kde podnikateľ, podstupujúci všetky finančné a morálne riziká, bude váženým občanom a nie terčom pofidérnych útokov. Máme dosť schopných ľudí, ktorý pri vidine aspoň strednodobých cieľov s vyznačenými mantinelmi, by sa rýchlo zorientovali a zapustili svoje korene.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Vysoká nezamestnanosť je vedľajším produktom chorej hospodárskej politiky štátu a jeho následky v tejto podobe sú nedozerné. Už aj z tohto hľadiska musí byť zrejmé, že na odstránenie tohto javu nemôže existovať všeliek. Len komplexný prístup v rámci ozdravovacieho procesu nášho hospodárstva, s osobitným dôrazom na ekonomiku, legislatívu a osvetu môže priniesť ovocie. Treba vedieť, do akej spoločnosti sa daný zákon implementuje, doteraz prijaté zákony by možno boli vynikajúce v Nemecku, ale v spoločnosti, kde je taký vysoký stupeň negatívnej solidarity, kde ešte včera platilo heslo, kto nekradne, okráda svoju rodinu, čakať, že nezamestnaný, resp. poberajúci podporu nebude pracovať na čierno, je viac než naivné, čakať, že ho niekto udá, je ešte naivnejšie. V ekonomike by som v prvom rade prijal také opatrenia, aby sa neoplatilo byť nezamestnaným. Dnes, česť výnimkám, je to osobitný status a opláca sa. Ľudia sú vynaliezaví, volili a vždy budú voliť cestu ľahšieho odporu. Treba začať s osvetou, venovať sa formovaniu názorovej orientácie obyvateľstva, veď uprednostňovanie domácej produkcie je samozrejmosťou vo väčšine krajín, aj v susednom Česku či v Maďarsku. Je to svojím spôsobom podpora domácej práce, aj primeraná ochrana trhu pred zbytočnými dovozmi. Ale čo to hovorí našincovi, pre ktorého ešte nedávno svet znamenal Tuzex a práca niečo, čo treba prenechať iným. Skúste doviezť na francúzsky trh nejakú citlivú agrárnu komoditu a neprejdete ani 30 km a farmári vám rozoberú kamión. Nehovoriac už o tom, že Francúz by nikdy nekúpil iné víno, iný syr ako vlastný. Posilnením malého a stredného podnikateľského stavu, regionálneho rozvoja vidieka v nadväznosti na multiplikačný efekt funkčného poľnohospodárstva, by sa mohlo dosiahnuť hodne pozitív.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Podnikám v rôznych oblastiach, preto aj moje očakávania sú rôzne. V poľnohospodárskej a v potravinárskej oblasti považujem tento rok za prelomový. Očakávam, že dôjde k výrazným posunom a k diferenciácii medzi jednotlivými subjektmi. Mnoho firiem sa posilní a mnohé sa nadobro stratia z trhu, paradoxom je, že to nemusí byť z vlastnej viny ani z neschopnosti. Dúfam, že zostaneme v tej prvej skupine. V ostatných oblastiach očakávam mierne posilnenie, a to tak na domácom, ako aj zahraničnom trhu.