Keď plat je nižší ako minimálna mzda

Od 1. júla 2001 sa zvýšili platové tarify niektorých zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch. Pre pedagogických zamestnancov bude zvýšenie platiť až od 1. septembra 2001. Je zaujímavé, že aj keď minimálna mzda je v súčasnosti na úrovni 4400 Sk, v stupnici platových taríf podľa platových tried a platových stupňov je najnižšou tarifou 3240 Sk (v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch a u príslušníkov Zboru požiarnej ochrany SR). V štátnych zdravotníckych zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sú finančným vzťahom napojené na rozpočtovú kapitolu zriaďovateľa, je to 3420 Sk a v prípade napojenia na poisťovňu zriadenú na vykonávanie zdravotného poistenia je to 4080 Sk. Ako je to možné, že minimálny plat nekopíruje minimálnu mzdu? Už roky sa akosi „zabúda“ na podstatné ustanovenie zákona o plate, a to § 3 ods. 4, podľa ktorého plat nesmie byť nižší ako minimálna mzda. To, že to tak nie je, vyplýva z novelizovaného nariadenia vlády. Je všeobecne známe, že nariadenie vlády má menšiu právnu silu ako zákon. Každý rok na to na stránkach nášho denníka upozorňujeme. Načo sa v zákone schváli určité ustanovenie, keď štát na to nemá? Aj tak sa potom nedodržiava. Veď také nízke tarify už nekopírujú ani výšku životného minima. Čo s tým, pozastaví sa niekto nad tým alebo len všetci, koho sa tento problém týka, zase len mávnu rukou?

Mimochodom, špičkoví odborníci s praxou vyššou ako 27 rokov majú v 12. platovej triede v súčasnosti tarifu vo výške 18 280 Sk. To nezodpovedá v hrubom ani priemernému mesačnému príjmu v peňažníctve a poisťovníctve, ktoré bolo ešte za rok 2000 vyššie ako 22- tisíc Sk. To, že existujú možnosti zvýšenia a príplatkov je známe, avšak keďže ide o rozpočtové prostriedky, často ide o fikciu. Po týchto faktoch musí byť každému jasné, kam a prečo smeruje zdravotníctvo, veda, výskum, školstvo a ďalšie nevýrobné oblasti nášho života. Je reálny predpoklad, že únik mozgov do zahraničia bude i naďalej pokračovať.

Dagmar Piršelová