Čierne mzdy oberajú rozpočet o miliardy

Vina je na strane toho, kto platí, ale aj toho, kto berie

Zamestnávať čašníka, kuchára či predavačku a niektorých ďalších pracovníkov v obchode a v službách za minimálnu mzdu a výplatu im dorovnávať „na ruku“, je u nás stále populárne. Štát však vyplácaním čiernych miezd prichádza ročne na daniach z príjmu, sociálnom zabezpečení a zdravotnom poistení o miliardy korún. Podľa neoficiálnych odhadov je takto odmeňovaných asi päť percent z celkového počtu zamestnancov. Časť výplaty vo forme tzv. čiernej mzdy dostáva takmer 100-tisíc zamestnancov, ktorí pracujú najmä v menších prevádzkach a v odboroch, v ktorých platia zákazníci v hotovosti. Na prvý pohľad je tento spôsob odmeňovania výhodný aj pre zamestnancov, ktorí oficiálne dostanú minimálnu mzdu a „bokom“ na ruku ďalších pár tisícoviek. Zamestnávateľ i zamestnanec ušetria na povinných odvodoch do štátnej pokladnice a zostane im dosť peňazí na vlastnú potrebu. Mnohí si myslia, že jediný, kto na túto prax naozaj doplatí, je štát. Veľmi rýchlo sa však ukáže, že tým, kto je najviac postihnutý, je práve načierno platený zamestnanec. Ak sa mu napríklad stane pracovný úraz, dlhodobo ochorie, je prepustený z práce alebo chce odísť do dôchodku, zistí, že utrpel nezanedbateľné finančné straty. Všetky dávky, na ktoré v týchto situáciách vzniká nárok, sa totiž vyrátajú z oficiálne priznanej, a teda zdanenej mzdy. Mnohí potom nad výškou svojej nemocenskej alebo penzie môžu iba tíško zaplakať. Nárok na odvolanie nemajú, pretože im chýba akýkoľvek doklad o ďalšom príjme. A štát potom paradoxne ešte vydáva zo svojej pokladnice prostriedky na sociálne dávky pre takto postihnutých občanov. Čierna mzda je previnenie podnikateľa, ktorý tak dosiahne daňový únik, ale i toho, kto túto mzdu preberá, pretože daňovému úniku napomáha. Hoci sa posilňujú kontroly a zodpovední sa snažia takúto prax odhaľovať, nestačí to. O čiernej mzde nie sú doklady a svedectvá sú ojedinelé. Podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny problém vyplácania dvojakých miezd sa týka predovšetkým firiem s menej ako dvadsiatimi zamestnancami. Tým sa totiž tento systém daňových únikov najviac vypláca, a tieto organizácie sú aj ťažšie kontrolovateľné.

Analytici upozorňujú, že najnižšia mzda je podozrivá. Podľa nich nie je normálne, aby všetci zamestnanci v niektorých firmách pracovali za najnižšiu možnú mzdu. Pokiaľ firma nemôže svojim zamestnancom vyplácať plné mzdy a z nich platiť aj poistenie, ide o nečestnú súťaž, a takýto podnik nemá čo robiť na trhu. Situácia sa zlepšuje iba pomaly. Čím viac totiž rastie minimálna mzda, tým viac sa to zamestnávateľom prestane vyplácať. Tým sa trochu znížia aj daňové úniky. Vyplácanie čiernej mzdy a z toho vyplývajúce daňové úniky sa netýkajú iba slovenských občanov, ale i nelegálne zamestnávaných cudzincov. Prepad príjmov štátneho rozpočtu je u cudzincov ešte vyšší, pretože zamestnávatelia týchto pracovníkov vôbec neprihlasujú, a teda za nich štátu vôbec neodvádzajú dane. Slovensko je v potláčaní nelegálnej práce nováčikom a za okolitými krajinami zaostávame minimálne o päť až šesť rokov. Opatrenia proti nelegálnej práci by mali smerovať k odstráneniu bariér v podnikaní. Znamenalo by to zásahy do daňovej sústavy, legislatívy a bankového sektora. Slovensko sa radí medzi krajiny, ktoré majú s čiernou prácou najväčšie problémy. Načierno zamestnaných je podľa niektorých odhadov 120-tisíc ľudí, iné zdroje uvádzajú aj viac. V tomto čísle nie sú zarátaní nelegálne pracujúci cudzinci. Zamestnávaniu načierno sa u nás darí vďaka neprehľadnej legislatíve a vysokým nákladom na podnikanie a pracovnú silu. Navyše, za posledné dva roky iba dva subjekty prišli o živnostenské oprávnenie. Všetci ostatní napriek odhaleniu podnikajú ďalej.

Eleonóra Bujačková