Prekonaná ŠtB

Peter Kasalovský

Po nepotvrdených podozreniach o protizákonnom sledovaní českých politikov J. Kalvodu z ODA a nebohého lídra Čs. strany lidovej J. Luxa, koncom júna vyplával na povrch nový škandál v ČR. Vojenská kontrarozviedka nelegálne, ale cielene špicľovala svojho ministra - koordinátora činnosti všetkých tajných služieb J. Baštu. V tejto pozícii pôsobil v roku 1998 - 2000 a z publikovaných materiálov je zrejmé, že bol jednoznačný záujem kompromitovať vtedajšieho ministra a dnes už českého veľvyslanca v Ruskej federácii.

V tomto ohľade sú českí bratia lepší. Svetom je Česká republika vnímaná ako iné vyspelé a demokratické krajiny Západu, v ktorých patrí k dobrým mravom kedy-tedy aj vojna tajných služieb. Nehovoriac už o tom, že v celom rade prípadov sa občania chtiac-nechtiac stanú bezbrannými pešiakmi v ich spravodajských hrách. Aj keď vo väčšine základných zákonov týchto štátov je, tak ako v našej ústave, garantované právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

V susednom Rakúsku sú na tom tiež lepšie ako my. V súboji s byrokraciou a prieťahmi sa dopracovali k právnej norme, ktorá umožňuje sledovanie v odôvodnených prípadoch a, samozrejme, neznesúcich časový odklad, tou najmodernejšou technikou, a to bez súdneho príkazu vopred. Je zrejmé, že toto takpovediac víťazné ťaženie tých, ktorí majú na starosti bezpečnosť občanov a ich štátu, by malo byť aj pre nás nielen precedensom, ale aj žiarivým príkladom. Aj preto, že ide o štát z Európskej únie.

Bude to otázka výkladu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Odpočúvanie by malo byť zásahom do základných práv - do práva na súkromie. Právo polície a tajných služieb na použitie informačno-technických prostriedkov, inak nemenej kvalitných, ako sa používajú vo väčšine priemyselne vyspelých štátov, vo svojej činnosti je upravené viacerými zákonmi. Je v nich „biele miesto“, keďže nešpecifikujú, kto je zákonným sudcom, ktorý môže dať súhlas na odpočúvanie, čo uviedol bývalý sudca ÚS SR J. Drgonec.

Problém je v tom, že okrem práva na súkromie v SR jestvuje aj právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi. Sudca, ktorý vo veci rozhoduje, je určený u nás podzákonnou normou, a nie zákonom. Koniec koncov aj SIS a vojenské spravodajstvo môžu v prípadoch vymedzených príslušnými zákonmi pôsobiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu. Bodkou za týmito meditáciami by mala byť novela zákona, ktorou by sa vymedzila aj „jasne miestna príslušnosť sudcu“, čo deklaroval nový minister vnútra SR I. Šimko.

V Česku sa špicľuje bez väčších zábran a ešte za oficiálnu odmenu. Naši juhozápadní susedia dospeli tiež do štádia, keď bezpečnosť občanov a ich štátu doslova diktuje podmienky pôsobenia zložiek, ktoré sa nezaobídu bez odpočúvania, a my máme veľký teoretický problém. Na jeho pozadí je vedomie mnohých, že sú odpočúvaní bez toho, aby boli vyšetrovaní či aspoň podozriví z trestnej činnosti. Je to tragikomické, keď mnohé obchodné rokovania a vôbec debaty sa začínajú odstránením batérií z mobilov a zvukovou kulisou.

Je dosť takých politikov, hospodárskych lídrov a verejne činných ľudí, ktorí majú podozrenie, že sme krajinou, kde sa zneužíva právo na odpočúvanie. V tom je azda podstata problému, keďže je akoby deštruovaná dôvera k polícii a tajným službám. Nehovoriac už o takej banálnosti, akou je trvalý únik najrôznejších a väčšinou zo zákona chránených databáz, ktoré sa používajú mnohými firmami v obchode, ale aj na politické a iné vydieranie. Ešteže boli aj u nás kauzy, ktoré sa začali prezentáciou informácií z tajných dokumentov...

Bodku urobí novela zákona a uvidíme, či sa začne meniť aj to ovzdušie, ktoré sa nepodarilo vytvoriť ani chýrečnej ŠtB v rokoch 80-tych.

Peter Kasalovský