Čo zariadenie, to problém

Komentuje Ľudmila Koníková

Veľmi netradične prebehne tzv. zvýšenie platov v Nemocnici s poliklinikou v Novom Meste nad Váhom, toto zdravotnícke zariadenie sa zadlží voči zamestnancom. Manažment totiž rozhodol, že zvýšené platy môžu dostať zdravotníci v súčasnej situácii iba na papieri. Rozdiel medzi platovým dekrétom a skutočnou mzdou bude evidovaný ako záväzok nemocnice voči zamestnancom a v budúcnosti by mal byť splatený. Dlh nemocnice voči pracovníkom dosiahne mesačne 700-tisíc Sk. Ak by chceli vládou schválený postup uplatniť v praxi, museli by pozatvárať niektoré oddelenia, ambulancie a ohrozili by prevádzku. Za absolútne nereálne považujú tiež zvyšovanie platov zdravotníkom v púchovskej neštátnej nemocnici. Zvyšovať sa u nich bude iba v prípade, že by sa našli zdroje v zdravotných poisťovniach. Zdravotnícki zamestnanci NsP Jána Adama Reimana v Prešove vyššie výplaty za jún dostanú 13. júla tak, ako to zakotvuje nariadenie vlády SR, opatrenia označili za nedomyslené, zvýši záväzky, ktoré aj tak stále rastú, mesačne o 15 mil. Sk. Takto by sme mohli pokračovať, čo zdravotnícke zariadenie, to problém a väčšinou ťažko riešiteľný. Jediný, kto v tejto súvislosti predstavuje „optimistické návrhy“, je rezortný minister. Rezervu vidí v redukcii ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je, podľa neho, príliš rozsiahla. Slovensko sa vraj môže nateraz zaobísť bez 5000 postelí v zdravotníckych zariadeniach a pacient to na kvalite starostlivosti vôbec nepocíti. Len aby sa to neskončilo tak, ako s toľko sľubovanou reformou či transformáciou.

Okrem R. Kováča a jemu oddaných ju nikto v pozitívnom slova zmysle nezaregistroval. O platoch a situácii v rezorte škoda hovoriť. Podpredseda vlády I. Mikloš zasa uviedol, že „vidí medzi legislatívne stanovenými povinnosťami poskytovania zdravotnej starostlivosti a zdrojmi v rezorte základný rozpor“. Nuž „včas“ objavil na svojom poste túto zaujímavú skutočnosť. Finančné prognózy na budúci rok sú síce zaujímavejšie, ale čo z toho, keď nemocnice potrebujú prežiť teraz. Bolo by dobre sa zamyslieť v tejto súvislosti nad otázkou, čo zostane pacientom, veď pre tých je zdravotníctvo určené. Minister z kramárskeho kopčeka s radosťou ruší, no je diskutabilné, ako je o situácii v regiónoch informovaný a ako sa u neho rozvíja schopnosť problém domyslieť. Uumenie predvídať by malo sprevádzať každú zmenu. A nielen v rezorte sú obavy, že od čias, čo sa „vyznamenal tzv. transformáciou“ a „zvyšovaním“ platov, sa v jeho myslení veľa nezmenilo.