Politické podmienky diktujú kompromis

Piata, záverečná časť diskusie na 121. podujatí Hospodárskeho klubu (Neformálne ekonomické fórum) najmä o súdnictve, letectve, cestovnom ruchu a o politickej kultúre

Budúcnosť krajiny je v rukách nás všetkých. Nezastupiteľné miesto katalyzátora však majú politické strany a podnikatelia. Čo všetko sa dá v tomto smere urobiť? Veľmi veľa, ale každý musí začať od seba.

J. Kollár (Ľudová banka): Vrátim sa k tomu čo ste hovorili na začiatku, a to k téze o zlepšení justičného servisu. Takže len veľmi v krátkosti. Ako máte pripravené, ako hodláte zlepšiť justičnú službu, súdnu službu nielen voči podnikateľom, ale aj voči občanom vo všeobecnosti.

V. Mečiar: Pokiaľ ide o justičné mechanizmy, ich základný problém je v tom, že nevyriešenie mnohých vecí a reorganizácia, ktorá v justícii bola vedie k tomu, že v niektorých častiach na jedného sudcu pripadá približne tisíc nevybavených spisov. Za takéhoto mechanizmu zoberte nech by ten sudca pracoval čestne, svedomite a rozhodoval tak ako bola voľakedy norma každý deň jednu. Keď vy urobíte dnes podanie a počítate množstvo pracovných dní prídete na rad o štyri roky. To nemôže nikto akceptovať. Plus prieťahy v konaní, plus všetko ostatné. Nie je všade toľko prípadov, ale všade je veľký sklz medzi podaním a konečným rozhodnutím. Sú tri cesty ako to riešiť. Jedna je zavedenie počítačovej siete do súdnictva a zjednodušenie nielen prehľadu právnych predpisov a judikatúry, ale aj vybavovanie agendy. Druhá je zmena procesných noriem. Procesný poriadok platí ten istý čo za socializmu keď boli právne vzťahy iné, subjekty boli iné, otázka dokazovania iná, zásady justičného práva iné. Tam veľké novelizácie doteraz neboli urobené nikým. A tretiu, ktorú vidím je zavedenie inštitútu pomocného sudcu ako inštitútu povedzme na 10 - 15 rokov, kde by pomocný sudca mal právo pojednávať vec, ale rozsudky by podpisoval hlavný sudca. Tým by sa zväčšila pružnosť konaní, množstvo pojednávaní, mechanizmus by sa urýchlil do takej miery, že by vláda mohla zabezpečiť efektívnejšie prerokovanie vecí. Ďalej ešte vidím jedno východisko, že by sa malo oplatiť štátu sudcov zaplatiť tak, aby sa im neoplatilo riskovať, keď zle rozhodne, že príde o svoju penziu a o svoj príjem. V tomto smere nemusíme dodržiavať zásadu, že štátny úradník a sudca majú mať rovnaký plat. V niečom by som hádam hľadal aj priority a zvýhodnenia. Tieto štyri kroky, ak by boli urobené, mohli by priniesť efekt. Návrhy procesných noriem, ktoré by garantovali zjednodušenie procesu, časť bola urobená teraz za ministra Čarnogurského, hovorím o časti, nie o zmene projektu, ale také úvahy existujú. Je pripravené niečo, čím sa budeme môcť prezentovať aj pred verejnosťou. Ostatné veci súvisiace so zavádzaním počítačovej sústavy a systému inštitútu pomocných sudcov sú otvorené. Znamená to pribratie ďalších odborníkov, právnikov, ktorí by mohli celý proces zrýchliť a zjednodušiť. Myslím, že by to bolo možné realizovať pomerne rýchlo aj úsporou ľudí v štátnej správe a presunom do justície. Niekde je nadbytok, a preto opakujem svoj argument. V štátnej správe úroveň - okres a kraj - dve tretiny robí jednu tretinu agendy. Najviac agendy je v sociálnej sfére.

V. Veteška: Rád by som sa vrátil k cestovnému ruchu. Viem, že nezostal čas budovať cestovný ruch, pretože ten je tiež potreba budovať. Nedávno som o tom hovoril ako o turistickom priemysle. Klasické názvoslovie bude treba zmeniť aj pokiaľ ide o hotely ako hotelový priemysel. Je treba vybudovať odbornú základňu, čo súvisí hlavne s rozvojom regiónu. Často naši podnikatelia v cestovnom ruchu plačú, že nemajú ešte zákon o cestovnom ruchu. Zákon bude, ale ten sa týka v prvom rade expanzie turistov, ale my sa musíme snažiť pripraviť podmienky na ich prijímanie. Zatiaľ ustavične klesá počet turistov prichádzajúcich k nám a klesá aj počet pobytových dní na Slovensku. Chcel by som upozorniť na to, že ten hlavný zámer je v ľuďoch, nemajú dostatok sebadôvery, nevedia si s tým rady. Samozrejme, patrí do toho infraštruktúra vrátane dopravy, ktorá zaostáva vrátane servisu a bezpečnosti. Spomínali sme leteckú dopravu, aj tá patrí do rozvoja cestovného ruchu. Jej synergický efekt, hlavne pri dovoze turistov, sa u nás vôbec nedostavuje. V minulosti sme sa podujali vybudovať vlastnú leteckú dopravu s dovozom lietadiel. V súčasnosti, napriek deväťmesačnej odstávke, sme schopní doviezť ďalšie lietadlá, máme v pláne mať sedem lietadiel prakticky už v najbližších dvoch rokoch. Šíria sa informácie o tom, že Slovenské aerolínie dlhujú štátu. Naopak, štát poberá priame zdroje od tejto spoločnosti - viac ako 140 miliónov korún ročne. Ako chceme zabezpečiť pragmatické rozhodnutie, keď tu stále panuje nenávisť, útoky, závisť a vieme, že sa to ťažko odstraňuje. Ako presadíme pragmatické rozhodnutia aj v takýchto rozvojových projektoch?

V. Mečiar: Pokiaľ ide o dlhodobé projekty, máte pravdu. Je zbytočné nosiť drevo do lesa a hovoriť, že Slovensko má okrem mora pre turistiku všetko, že sme ideálna krajina, čo všetko vieme ponúknuť a podobne. Po prvé, aby sem niekto prišiel, musí o nás vedieť. Aká je naša propagácia v zahraničí? Ako sú vybudované informačné siete a služby? Robíme tržbu doma, ale predávame sa i v zahraničí, žiaľ, nerobíme to dobre. To je naša prvá slabina. Druhá, niekto niekde zavolá alebo povie - chcem ísť na Slovensko na dovolenku, dostane zoznam ponúk, zabezpečí sa celý servis, a tým sa to pre nás končí. A čo spokojnosť hosťa? Celý cestovný ruch môžeme rozdeliť na niekoľko lokalít, ktoré by mali mať prioritu. Ja sa nehnevám, že dnes je Praha navštevovanejšia ako Slovensko a má x-násobne viac hostí, ona je v ČR najnavštevovanejšia. Mňa mrzí, že od roku 1970 do Vysokých Tatier nebola vložená žiadna významnejšia verejná investícia, ktorá by podporila využitie tohto územia pre cestovný ruch. Keď som v roku 1997 chodil popod skokanské mostíky, ľudia sa mi chválili ako ich zasnežovače pracujú od roku 1970. Svet však medzitým pokročil, ale oni boli hrdí, že to ešte ide. Že už to nezodpovedalo tej úrovni techniky to nikto nehovorí. Aká bola úroveň mostíkov, tratí, využitia územia, efektívnosť poprepájania jednotlivých služieb, to všetko musí byť v ponuke. Keď idete niekde, tak vás lákajú, aby ste peniaze míňali. Zdôrazňujem, že tie lokality, ktoré som navštívil, ponúkali všetko: galériu, výstavisko, kto chcel mohol na mieste predávať, od umeleckých pamiatok po bežný tovar a konzum. Ponúkajú Versaceho aj ostatné značky, turista mohol míňať a kupovať to čo potreboval a mal i miestnu ponuku. A na dôvažok zaručenú osobnú bezpečnosť, ktorá súvisela s príchodom na letisko, s ochranou zdravia i dopravy.

Zoberme si napríklad prečo ide Bratislavčan do Álp? Cestuje po diaľnici do miesta, kde má garantovanú úroveň obsluhy, služieb a cenu. Do Tatier sa dostane horšie. Povedzme z hľadiska leteckej dopravy letisko v Poprade potrebuje o 400 metrov predlžiť pristávaciu plochu, aby aj ťažšie lietadlá mohli pristávať. Aká je ponuka keď hovoríme o vode, kanalizácii a plynofikácii? Polovičná práca. Keď hovoríme o objektoch zdravotnej ochrany, opäť polovičná práca. Základné pracovisko pre tuberkulózu je staršie ako pol storočia. Odvtedy nebola zásadnejšia modernizácia, ale sa hrdíme čo všetko ponúkame. Žiaľ, nerobíme ani to, čo by sme robiť mohli. Zoberte si napríklad chartrové lety. Prečo keď má niekto ísť do Piešťan nevie, že v Piešťanoch je letisko a pristáva vo Viedni. Zaplatí letištný poplatok, platí dopravu z Viedne do Piešťan, pritom rovnako dobre organizovaný chartrový let by mu vedel zabezpečiť pristátie priamo v Piešťanoch. Ale ako to je teraz, peniaze idú niekde inde. Zoberme si systém servisu v kúpeľoch. Keby sa nám podarilo urobiť dohody s veľkými poisťovacími spoločnosťami v Nemecku či v Rakúsku o vyškolení obslužného personálu v ich zariadeniach a získať ohodnotenia, aký by to bol obrovský kšeft. Pochopiteľne, domáci si svoj trh chránia.

Pokiaľ hovoríme o cestovnom ruchu, tak jedna moja predstava, samozrejme, subjektívna, súvisí s využitím liečivých prameňov na Slovensku, ktorých je skoro 1300. Efektívne využitých nie je ani 10 %. Podľa mňa je toto jeden z najväčších obchodov, ktorý Slovensko môže urobiť, pretože čím ďalej tým viac nákladov pôjde na ochranu zdravia a primárnu prevenciu. To je trend v celom svete, kde oveľa viac ľudia investujú do prevencie, dokonca v USA v tomto smere uvoľňujú aj lekárske predpisy, tam kde si človek kupuje lieky sám pre seba a súvisia s primárnou ochranou zdravia. Je tu aj obrovský obchod, ktorý sa okrem kúpeľníctva črtá aj v pobytoch. Myslím tým skutočnosť, že začínam na jednom mieste, prejdem 4-5 miest spojených do jedného celku. Všade rovnaký druh služieb, ale všade vidím niečo iné. Nejakú raritu a podobne. Viete, do istej miery je povedzme paradox, keď ľudia prichádzajú z Nemecka, aby jedny z najvýznamnejších architektonických dôkazov umenia Nemcov nachádzali na Spiši a nie doma. Nevyužitý potenciál má spolupráca poľsko-slovenská. Dosť veľa sme stratili v cestovnom ruchu s Českou republikou v dôsledku negatívnych informácií o protičeských náladách na Slovensku, ktoré nikdy neboli. Veľmi veľa strácame v mnohých inštitúciách na tom, že ich príjem bol postavený na príjmoch z poisťovní v rámci kúpeľnej liečby primárnej starostlivosti. Dnes to nie je financované a nemajú náhradné programy pre zahraničie.

Je potrebné seriózne povedať čo všetko budeme robiť. Podnikateľský priestor sa ponúka pri vytváraní zábavných stredísk, centier voľného času, ktoré sú dnes podstatne inde, ako je naše uvažovanie. Stále som chcel vedieť v čom je zázrak Las Vegas, prečo tam chodí toľko ľudí, na čom je to postavené? Postavené je to na prilákaní ľudí medzi 30 - 40 rokom života, ktorí deti dovezú so sebou. A na tých, ktorí majú dobrý príjem, je postavený celý program, aby sa tam zahrali a minuli peniaze. Rozprával som sa s jedným majiteľom hotela, ktorý mi hovoril: kšeftu musíš rozumieť. Ja som mal aj malú kaplnku v hoteli, takže som tam mal štyri druhy svadieb. Prvá mala organ reprodukovaný. Druhá mala organ so spevom, tretia orchester a štvrtá kategória, najdrahšia, klietky kanárikov som umiestnil pred oltárikom, a keď prichádzal pár, kanárikov sme odokryli, tie začali štebotať. To bol tiež trh a ponuka, ale každý si to musel zaplatiť. Ešte mi hovoril, že to mal tak zorganizované, že večer sa mohli zosobášiť a ráno rozviesť. Vychádzal v ústrety jednému náboženstvu, ktoré zakazuje mimomanželský styk, takže večer boli manželia a ráno sa rozišli ako rozvedení a bol to manželský styk na tú jednu noc.

Neprišiel som robiť agitáciu pre HZDS, pre seba, myslím, že to už nepotrebujem. Prišiel som skôr s niečím iným, podeliť sa o osobné skúsenosti. Čas politických diferenciácií medzi kvalitou ľudí podľa politického názoru, medzi odbornosťou podľa politického názoru, medzi podnikateľským zámerom podľa politického názoru, ten čas nás vracia späť. Ten čas sa však už nesmie vrátiť, doplatili by sme na to všetci. Preto aj budúcnosť je pre politiku iného typu, aj pre takých politikov, ktorí sa dokážu prispôsobiť. Prvý princíp je, ak chceš, aby ťa rešpektovali, nauč sa rešpektovať druhých. Druhý, ak máš úctu k svojmu názoru, maj aj k názoru druhých. Tretí princíp je, ak myslíš, že tvoj projekt je správny a zaslúži si pozornosť, mysli si, že to isté si zaslúžia aj tí druhí. Tam sú teda aj tie niektoré vlastnosti, o ktorých hovoril pán Veteška, ktoré by nás v 21. storočí nemali sprevádzať. Je to zatiaľ iba želanie, ale aspoň o tom začnime rozprávať. Ak problémy pomenujeme, ľahšie sa nám ich podarí vyriešiť.

R. Šipoš: Keď to môže byť bodka chcem sa opýtať pána Mečiara na koho a ako dlho zo slovenskej politickej scény sa ešte oplatí čakať, aby to všetko, čo tu odznelo bolo aj výsledkom?

V. Mečiar: Je jedno pravidlo, ktoré hovorí, že každé obdobie si svojich nositeľov nájde. Ak si všímate, táto výzva je daná už niekoľko rokov pre všetkých. Tí, čo to nepočujú, končia. Neúprosne ich zub času láme. Neodpovedajú na otázky doby, nehľadajú riešenia, na ktoré ľudia čakajú. Dostali do krízy seba, svoje kolektívy i svoje vedenia. Takže čím neskôr si to uvedomia, tým väčšiemu riziku sa všetci vystavujú. Ja som ďaleko od toho, aby som niekoho menoval a robil personalistu a určoval kto áno a kto nie v zmysle tých zásad, o ktorých som hovoril. Strany sú pre straníkov a každý straník má právo autonómneho výberu hovoriť do výberu vedenia. Ak rešpektujem skupinu, ktorá si vybrala mňa právo si vybrať, rešpektujem ju u všetkých ostatných. Je mi jasné, že tento politický volebný systém vyžaduje koalície. Nie je to dobrý volebný systém postavený na pomernom práve. Tí čo ho mali, jeho protagonisti boli Taliani, už od neho odstúpili. U nás však nie je dohoda a politická vôľa ho teraz zmeniť. Neskôr sa tak stane a bude sa redukovať počet subjektov na politickej scéne, čím sa otvorí priestor nie preto, aby subjekty boli čím menšie a bolo ich čím viac, ale aby čím integrovanejšie záujmy mali čo najväčšiu podporu obyvateľstva. Takže to sa dá prognózovať s dosť veľkou presnosťou, a tí čo robia manažmenty strán majú túto problematiku na stole. S výnimkou SMK, všetky strany vládnej koalície majú vnútorné problémy a absolútny problém s akceptáciou obyvateľov. Keby počúvali, tak nájdu v tých slovách aj odpoveď čo majú urobiť, aby sa z toho dostali, ak budú ďalej hluchí a slepí voči vonkajším podnetom a presvedčení o vlastnej neomylnosti, tvrdo zaplatia. Tá tvrdá cena nie je keď sú vo funkciách, tá začína na druhý deň po tom, ako v nich nebudú. A otázka je postavená pred každého veľmi naliehavo. Ja som si ju riešil trikrát, viem preto o čom hovorím, najmä keď sa ich priamo dotkne nežičlivé prostredie, a to si budú musieť zodpovedať sami. Takže o tomto to je. Čím skôr to slovenská politika pochopí, tým lepšie pre ňu a čím skôr prestane vysielať signály pokusu o vnútornú sebaizoláciu straníckych mechanizmov vysielať do zahraničia, tým lepšie pre ňu. Dnes každý hovorí, že chce vidieť Slovensko ako stabilizovanú demokratickú krajinu.

K dohodám musí dôjsť. Každý proti každému, to je scestné, a tí, ktorí si to nechcú uvedomiť, nedopadnú dobre, čas ich odmietne. Takže to, čo som musel sám prekonať, aby som sa k tomu poznaniu dopracoval mám dávno za sebou a bolo mi by veľmi ľúto, keby ostatní museli zakúsiť všetko to čo ja. Vnútro i zahraničnopolitické podmienky diktujú kompromis, diktujú požiadavku obsah politiky povýšiť nad osoby. Čím neskôr bude naša reakcia pozitívna, tým väčšie budú straty. A potom ešte aj vo vzťahu k integrácii. Dávajme si veľký pozor, aby sme sami nevyprodukovali zámienku pre tých, ktorí integráciu nechcú. Vyvarujme sa hrdinských hesiel a veľkých ramien malých ľudí a nebudeme mať takéto problémy v budúcom období. Niektorí naši poslanci žartom hovoria, že keby to takto malo ísť ďalej, tak navrhnú dodatok k Ústave Slovenskej republiky, že každý ústavný činiteľ SR musí mať nad 165 cm.