Posudok, vrátenie podpory

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Zamestnávateľ mi dal 29. 9. 2000 už tretiu výpoveď. Po skončení výpovednej doby po 1. 12. 2000, kedy mi neumožnil nastúpiť do zamestnania, som ho požiadala o vydanie pracovného posudku. Nevydal mi ho do dnešného dňa. Dňa 5. 10. 2000 som proti tejto výpovedi dala na súd žalobu, avšak súd do dnešného dňa nerozhodol. Mám právo na vydanie pracovného posudku? V prípade, ak mi ho zamestnávateľ do dnešného dňa nevydal, môžem ho žalovať a žiadať i nemajetkovú ujmu alebo iné zadosťučinenie?

- Podľa § 60 ods. 1 a 2 Zákonníka práce (ZP) sa pracovným posudkom rozumejú všetky písomnosti, ktoré sa týkajú hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnávateľ je povinný na žiadosť zamestnanca v lehote 15 dní vydať posudok o jeho pracovnej činnosti, t. j. pracovný posudok. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať ho skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi, prípadne inému zamestnávateľovi na jeho žiadosť potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodné pre posúdenie jeho nároku na dovolenku na zotavenie a záväzky zamestnanca voči zamestnávateľovi, a či, v akej výške, v akom poradí a v čí prospech sa vykonávajú zo zamestnancovej mzdy zrážky, ako aj ďalšie skutočnosti ustanovené právnymi predpismi.

Na základe uvedeného, ako aj vychádzajúc z judikatúry V 8/1980 „sa ako zamestnanec môžete domáhať splnenia povinnosti zamestnávateľa vydať pri skončení pracovného pomeru posudok o svojej pracovnej činnosti v súdnom konaní návrhom na začatie konania podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (OSP) - zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov“.

Povinnosť zamestnávateľa podľa § 60 ods. 1 a 2 ZP musí byť splnená, pretože „povinnosť zamestnávateľa vydať posudok o pracovnej činnosti nezávisí od výsledku občianskeho súdneho konania o žalobe zamestnanca o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a aj v prípadoch, ak súd po uskutočnenom súdnom konaní potvrdí zamietnutím žaloby platnosť skončenia pracovného pomeru, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer sa skončil dňom uplynutia výpovednej doby alebo doručením písomného prejavu o okamžitom zrušení pracovného pomeru“. (judikatúra R 41/1983).

V prípade, ak by vám v dôsledku porušenia právnych povinností zamestnávateľa vznikla škoda (napr. z dôvodu, že vám nie je vydaný posudok vás odmietnu prijať do zamestnania a vznikne vám ujma - napr. strata predpokladaného zárobku), zamestnávateľ je povinný vám ju uhradiť. Podľa § 187 ods. 1 ZP ide o objektívnu, všeobecnú zodpovednosť zamestnávateľa, t. j. zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti ním porušeným právnych povinností alebo úmyselným konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

Priateľ bol evidovaný na úrade práce (ÚP). V tomto období sa zistilo, že jeho zamestnávateľ uzatváral fiktívne pracovné pomery. Bolo na neho podané trestné oznámenie a priateľ ako spolupáchateľ bol zaviazaný uhradiť ÚP celú sumu, ktorú dostal ako podporu v nezamestnanosti. Okrem toho mu ÚP vyčíslil ako spôsobenú škodu i výšku odvedených príspevkov. Ako treba postupovať, keď priateľ na základe fiktívneho pracovného pomeru dostával podporu, ktorú je povinný vrátiť, nepoberá dávky sociálnej pomoci, na ktoré by mal nárok, pretože bol v skutočnosti nezamestnaný bez príjmu? Zrejme by si túto škodu mal uplatniť u fiktívneho zamestnávateľa - podvodníka, ktorému za sprostredkovanie práce zaplatil aj poplatok za poradenstvo. Zaujíma ma najmä nahradenie škody vo veci odvodov, ktoré platil Národný úrad práce (NÚP) za nezamestnaného, ktorý je povinný vyplatenú podporu v nezamestnanosti vrátiť.

- Neuvádzate, či v predmetnej veci bol váš priateľ uznaný za spolupáchateľa na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Iba trestné oznámenie nestačí, pretože platí prezumpcia neviny“. Vzhľadom na skutočnosť, že neviem, ako znie rozhodnutie súdu - t. j. či váš priateľ bol spolupáchateľom vedome alebo z nedbanlivosti, t. j. mieru jeho zavinenia atď., moja odpoveď môže byť len všeobecná.

Ak však okresný úrad práce (OÚP) žiada vrátiť nielen podporu v nezamestnanosti, ale aj poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie i na zdravotné poistenie, ktoré platí NÚP za evidovaných nezamestnaných poberajúcich podporu v nezamestnanosti, predpokladám, že v predmetnej veci bolo vydané rozhodnutie súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Vrátenie podpory v nezamestnanosti i zaplateného poistného by OÚP mal žiadať na základe vydania rozhodnutia.

Evidovaný nezamestnaný, ktorému sa podpora v nezamestnanosti priznala a poskytovala neprávom, preto, že zamlčal alebo nesprávne uviedol niektorú rozhodujúcu skutočnosť alebo si nesplnil oznamovaciu povinnosť, je povinný vrátiť OÚP neprávom prijatú podporu v nezamestnanosti, a to odo dňa, od ktorého mu táto podpora nepatrila vôbec alebo v poskytnutej výške. Nárok na vrátenie podpory v nezamestnanosti zaniká uplynutím lehoty troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa jej poskytnutia.

Podľa môjho názoru OÚP má právo žiadať aj vrátenie zaplateného poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie i na zdravotné poistenie, pretože OÚP vznikla majetková ujma.

Nárok na náhradu vzniknutej škody by si váš priateľ mal uplatniť voči jeho fiktívnemu zamestnávateľovi v súdnom konaní podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku.

JUDr. Zuzana Macková, PhD.