Plusy sú v poklese inflácie

Ekonomický vývoj Slovenskej republiky, roky 1999 - 2000 (3)

Miera inflácie dosahovala od polovice roku 2000 rekordné hodnoty. Príčinou boli značné deregulácie a daňové zmeny, ktoré sa premietali do medziročných hodnôt indexu spotrebiteľských cien (CPI) až do polovice minulého roka. Vzhľadom na techniku výpočtu miery inflácie sa uvedené inflačné vplyvy začali prejavovať v priemernej inflácii až s určitým oneskorením. Z tohto dôvodu dosiahla miera inflácie v minulom roku 12,0 %, zatiaľ čo medziročný rast CPI bol na konci minulého roka už len 8,4 %. Hlavnými ťahúňmi inflácie boli ceny spojené s bývaním (nájomné, energia, voda a pod.) a ceny v doprave, v rámci ktorých sa prejavovali negatívne dôsledky drahej ropy a silného USD, čo spolupôsobilo aj postupné zvyšovanie regulovaných cien. Ceny potravín sa nejako výraznejšie na cenovom raste nepodieľali. V januári a vo februári 2001 prebehli ďalšie cenové deregulácie, dôsledkom ktorých bol medzimesačný rast CPI o 1,9 %, prípadne 2,4 %. Pretože v ďalších mesiacoch už nedôjde k ďalším podobným opatreniam, budú pohyby cenovej hladiny miernejšie. Marcový rast CPI o 0,8 % bol pomerne vysoký, spôsobil ho predovšetkým negatívny vývoj cien základných potravín ako dôsledok nie príliš dobrej úrody v predchádzajúcom roku. V apríli sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 7,6 %.

Medziročný rast CPI by sa v ďalších mesiacoch mal podľa nášho názoru pohybovať okolo 7,5 %, čo bude vo svojom dôsledku znamenať pokles priemernej miery inflácie v závere roka až na 7,5 % oproti 12 % v roku 2000. Priaznivo by v tomto roku mala vývoj cenovej hladiny ovplyvniť rastúca konkurencia v maloobchode (budovanie siete zahraničných hypermarketov), ktorá by sa mala viac prejaviť v tlaku na marže výrobcov a distribútorov. Ak sa prejaví podobným spôsobom ako v ČR, mohli by sme očakávať viditeľnejšie spomalenie rastového trendu cien potravín. Rizikovým faktorom zostávajú ceny ropy a devízový kurz SKK oproti USD. Neistotu do ďalšieho vývoja spotrebiteľských cien vnáša očakávané oživenie domáceho dopytu. Nepredpokladáme však, že by reálne zvýšenie domáceho dopytu bolo výrazne inflačné, skôr sa prejaví vo zvyšovaní vonkajšej nerovnováhy ekonomiky (v raste dovozu).

Jadrová inflácia ako cieľ menovej politiky stanovený v menovom programe NBS sa dosiaľ vyvíjala veľmi priaznivo. V apríli dosiahla jadrová inflácia 4,8 % (medziročne). Centrálnej banke sa v roku 2000 podarilo tento cieľ splniť a rovnako výhľad na tento rok vyznieva veľmi pozitívne. Nevidíme preto dôvod na sprísnenie menovej politiky ešte v tomto roku. Odhadujeme, že decembrová medziročná hodnota jadrovej inflácie dosiahne približne 4,5 % (stred intervalu).

Petr Dufek, ČSOB