Zákon o daniach z príjmov je v polčase

Národná rada SR posunula do druhého čítania vládny návrh

V piatok parlament okrem iného prerokoval aj balík návrhov na zmenu niektorých daňových zákonov. Azda najviac sa očakával osud zákona o daniach z príjmov (č. 366/1999 Z. z.). Výsledkom prerokovania jednotlivých návrhov jeho zmien je, že sa do druhého čítania dostal len vládny návrh. Všetky tri poslanecké návrhy boli zamietnuté. Aj keď sa tento výsledok prezentuje ako kompromis, nie všetci navrhovatelia sa s tým stotožňujú. Nie je vylúčené, že sa „zainteresovaní“ poslanci nevzdajú a svoje návrhy budú presadzovať v rámci druhého čítania na ďalšej schôdzi NR SR, a to prostredníctvom pozmeňovacích návrhov. Druhé čítanie návrhu novely zákona by sa malo vo výboroch skončiť 16. októbra. Musí byť však každému jasné, že navrhované zmeny majú nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2002, teda v reálnom čase až od roku 2003, keď sa budú podávať daňové priznania podľa nových podmienok. Výraznejšie zmeny v tomto daňovom zákone sa vždy prejavia reálne až v dlhšom časovom horizonte. Aj terajšie „hádky“ okolo vplyvu zníženia posledného daňového zaťaženia právnických osôb (na 29 %) rozhreší až budúcnosť. Dalo by sa povedať, že ide o povestnú „mačku vo vreci“. Parlament má ťažkú úlohu, pretože to, čo schváli, pôjde na ťarchu alebo v prospech budúcej vlády. Rôzne ostré až konfrontačné vyjadrenia niektorých politikov, čo sa týka radikálneho zníženia všetkých daňových sadzieb, sa dajú vnímať aj ako populistické. Aj preto, že ich popularita, ale aj autorita v spoločnosti je takmer zanedbateľná (okolo jedného percenta volebných preferencií) a cesta do budúceho parlamentu, a tiež do novej vládnej garnitúry je v tomto čase pre nich takmer zarúbaná.

To, že ide o strategický zákon, ktorý by mal svojimi zmenami oživiť podnikanie u nás, však znamená, že nestačia zmeny len v jeho ustanoveniach. Ak sa nezmení celá daňová sústava, aby nedošlo na jednej strane k zníženiu daní a na druhej k ich zvýšeniu, k zlepšeniu výberu daní, zmeny nebudú mať až taký veľký zmysel. Treba mať na pamäti aj krízový vývoj hospodárstva v EÚ, na ktorý je orientovaný aj náš

V 1. kole teda boli zákonodarným zborom zatiaľ „odobrené“ najmä úpravy týkajúce sa daňových sadzieb. U fyzických osôb sa majú v zmysle vládneho návrhu celkovo znížiť sadzby (najnižšia z 12 % na 10 % a najvyššia z terajších 42 % na 38 %). Pripomíname, že pôvodný návrh MF SR, pokiaľ ide o najvyššiu sadzbu, bol o dva body menej (na 40 %). Znížil sa aj počet daňových pásem (zo sedem na päť).

Nadväzne na ročné sadzby dane sa automaticky upravia aj mesačné sadzby, ktoré predstavujú mesačné preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (ide o jednu dvanástinu uvedených súm).

Konkrétne to pri zjednodušenom výpočte (pracovný pomer, pri terajšej úrovni povinného poistného ide o daňovníka v produktívnom veku, ktorý nevyživuje žiadne dieťa) bude znamenať u zamestnanca zníženie na preddavku na daň: pri mesačnom príjme 10 000 Sk o 110 Sk; pri príjme 20 000 Sk o 240 Sk a pri 30 000 Sk vo výške 185 Sk. Okrem týchto všeobecných sadzieb dane sa v zákone navrhuje, aby si daňovník, ktorý bude mať príjmy z poľnohospodárskej výroby, z lesného a vodného hospodárstva alebo zo živnosti, ktorého daň vypočítaná uvedenou sadzbou vyjde vyššia ako daň z príjmov právnických osôb, mohol znížiť vypočítanú daň o uvedený rozdiel. Podmienkou bude, že získané finančné prostriedky vynaloží najneskôr do skončenia tretieho roka na obstaranie hmotného investičného majetku.

Poľnohospodári budú môcť využiť túto možnosť v prípade, ak neuplatnia platnú polovičnú sadzbu dane.

Pokiaľ ide o paušálnu daň, má sa zvýšiť hranica príjmov daňovníka, ktorý si chce uplatniť tento spôsob zdanenia (z terajších maximálne 1,5 mil. Sk na 2 mil. Sk ročných príjmov). V princípe jej uplatnenia však k zmene nedochádza.

Právnickým osobám by sa na základe prijatého „kompromisu“ mala znížiť lineárna sadzba dane z terajších 29 % na 26 %. Neprešli návrhy na jej postupné znižovanie ročne o dva body. Dá sa predpokladať, že v tejto oblasti posledné slovo ešte v parlamente nepadlo. Ďalšie čiastkové zmeny sa týkajú tradične niektorých výdavkových položiek, ktoré sú daňovo uznateľné, ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a povinnosti podávania daňových priznaní.

Významnejšie zmeny by mali byť v odpisovej politike. Tie by mohli aspoň čiastočne pomôcť rozvoju podnikania. Týkajú sa zvýšenia hodnoty majetku určeného na odpisovanie (na 30-tisíc Sk), pri nehmotnom majetku zvýšenie zo 40-tisíc na 50-tisíc Sk (technické zhodnotenie na 30-tisíc Sk), ako aj dĺžky lehoty odpisovania a ročných odpisových sadzieb.

Návrhom komplikovaného použitia dane na verejnoprospešné účely a povinnosti podávať daňové priznania aj tými, ktorí budú mať preplatky na dani, sa pozornosť nevenovala. Čo bude znamenať v praxi, bude iste viesť k ďalším novelizáciám zákona.

Dagmar Piršelová