Hospodársky denník
USD48,344 Sk
EUR43,251 Sk
CHF28,63 Sk
CZK1,267 Sk
  Pondelok  10.Septembra 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Asi musíme byť veľmi bohatí

Prídeme o 6 mld. Sk v rámci deblokácií?

„Iniciatívne sme sa obrátili na predstaviteľov mimovládnych organizácií a akceptovali ich návrh, aby nezávislú rizikovú štúdiu vypracoval Oeko-Inštitút v nemeckom Darmstadte. Aj keď to bolo finančne dosť náročné. Všetky podklady, ktoré jeho odborníci žiadali, sme im dodali,“ zdôraznil Milan Cibulka, riaditeľ odboru Cyklotrónového centra pri Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS). Reagoval tak na vyjadrenia spracovateľa štúdie Christiana Kuppersa. Ten koncom minulého týždňa uviedol, že získal len neúplné podklady. M. Cibulka však dodáva, že slovenskí experti niekoľkokrát podklady dopĺňali. Dodajme, že návrh strategického zámeru vytvoriť Cyklotrónové laboratórium schválila ešte predchádzajúca vláda a terajší vládny kabinet v auguste 1999 rozhodol o tom, že projekt sa rozšíri a Cyklotrónové centrum sa vybuduje „na kľúč” z prostriedkov zadlženosti Ruskej federácie voči SR. Investorom je ÚNMS. Cyklotróny alebo inak povedané urýchľovače sú fyzikálne zariadenia, ktoré produkujú častice atómu nabité vysokými energiami. Ich pôsobením získavajú materiály nové úžitkové vlastnosti, ktoré za normálnych okolností nie je možné dosiahnuť. V Európe nemá cyklotrón už len Slovensko a Albánsko. Podľa názorov predstaviteľov MH SR bude veľkým prínosom nielen pre zdravotníctvo (lebo umožní včasné diagnostikovanie a liečbu onkologických a iných závažných ochorení), ale umožní aj zavádzanie vyspelých technológií v priemysle a v poľnohospodárstve. Jeho výstavbu majú ukončiť v roku 2006 a vyžiada si investície za 6,4 mld. Sk. Financovať sa bude z viacerých zdrojov. Zo štátneho rozpočtu sa dosiaľ použili prostriedky vo výške vyše 0,5 mld. Sk. Prostriedky z deblokácií ruského dlhu budú dovedna tvoriť až 118 mil. USD. Navyše, na projekte sa bude podieľať aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. A to sumou 1,5 mil. USD. Hoci ročná prevádzka Cyklotrónového centra bude stáť okolo 80 mil. Sk, toto pracovisko sa bude snažiť zarobiť na svoju činnosť podnikaním. Len z výroby rádiofarmák očakávajú ročný zisk okolo 50 mil. Sk. Lukratívnym bude aj sterilizácia drevnej suroviny či tzv. sieťovanie plastov, ktorým sa dosahuje zvýšenie ich pevnosti až o 80 %. Odborníci zdôrazňujú, že úroveň žiarenia pri prevádzke zariadení bude predstavovať len zlomok prirodzeného rádioaktívneho žiarenia. Napriek uvedeným faktom je však nad výstavbou Cyklotrónového centra otáznik. Mimovládne organizácie dokonca proti rozhodnutiu OÚ Bratislava IV. na stavbu prvej etapy ( PET centra) dali podnet na Generálnu prokuratúru SR. K ich argumentom, že už sa začína s výstavbou, hoci chýbajú posudky ďalších radiačných častí komplexu a pod., M. Cibulka dodáva: „Stavebná činnosť sa dosiaľ nezačala. Uvedomujeme si, že územné rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť. V posledný deň lehoty na možné odvolanie sa, práve zástupcovia medzivládnych organizácií podali uvedený podnet.“ Keďže podľa zákona zámer vybudovať Cyklotrónové centrum musí prejsť schvaľovacím povolením v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, zaujímalo nás, aké je stanovisko MŽP SR k tejto otázke. M. Cibulka dodal, že proces EIA ešte nie je ukončený a v súčasnosti kompetentní pripomienkujú správu, ktorú dali vypracovať odborníkom. No aktivity ochranárskych združení sa práve v súvislosti s verdiktom MŽP SR stupňujú. Kým podpisov na nimi organizovanej petičnej akcii proti výstavbe Cyklotrónového centra pribúda, druhá strana mlčí. Pritom na realizácii myšlienky sa zúčastňuje šesť rezortov. Podcenenie diskusie a včasného, pravdivého a komplexného informovania občanov o vplyvoch centra na zdravie môže nielen negatívne ovplyvniť harmonogram výstavby. Jednostranné informovanie obyvateľov výstavbou dotknutej oblasti znamená najmä hrozbu pre samotný projekt, čím by Slovensko prišlo o možnosť využiť včas a efektívne prostriedky z deblokácií ruského dlhu.

Zdena Rabayová

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.