Kto je kto...?

Alexander F. Zvrškovec

Už niekoľko rokov sa snažím pochopiť ako fungujú slovenské politické a ekonomické reality. Klasické politické spektrum s radikálnou ľavicou nie je reprezentované v parlamente a pravicové konzervatívne myslenie nemá na Slovensku žiadne historické korene. Tak parlament, ako aj organizácie zamestnancov a zamestnávateľov mi viac a viac pripomínajú prívržencov radikálneho liberalizmu. Extrémna privatizácia podnikov a začínajúca sa privatizácia verejných služieb potvrdzuje, že naši politici chcú pretromfnúť všetkých. Viem si predstaviť, že je celkom možné, že nadšenci tohto myslenia presadia nielen privatizáciu verejných služieb, ale aj to, že financovanie takýchto služieb bude individuálne. Načo sa trápiť so systémom poistenia, keď je viac ako jasné, že individuálne financovanie, napríklad zdravotné služby, si nevyžaduje žiadny štátny administratívny aparát. Prečo už potom nepustiť voľnosť použitia narkotík atď. Radikálny liberalizmus je pre mňa spoločensky akceptovateľný v tej istej rovine ako radikálny komunizmus. Liberálna viera, že čím menej spoločnosť vstupuje do voľného trhu a slobodného rozhodovania ľudí, tým je spoločnosť kvalitnejšia, má jeden háčik. Je iba vierou nikde nepreverenou a jednoznačne vyhovuje silným, slobodným a samostatným. Je však nepochybne lákavejšou teóriou ako radikálny komunizmus, z ktorého skúsenosti sú deprimujúcim zážitkom...

Jedinou účinnou ochranou proti radikálnym politickým krokom je spoločenský konzervativizmus. Na rozdiel od tých, ktorí si myslia, že konzervativizmus je politickou ideológiou, je mojím názorom, že to tak nie je. Konzervativizmus je viac postoj ako veda. Reprezentuje jednoduchú snahu zostať pri tom o čom vieme, že funguje. Argumentácia smeruje tak k citom, ako aj k intelektu. Problémom konzervatívneho postoja je, že jeho protivníci často nosičov týchto názorov označujú za reakcionárov. Blahobyt je niečím, čo máme, ak dokážeme žiť s tým, čo je vyskúšané a bez veľkých rizík. Takýto tradicionalizmus nie je v rozpore s novými a potrebnými reformami. Vyžaduje si však argumentáciu na vyššej úrovni, ako je iba viera. Netrpezlivosť sa považuje za nedomyslenosť, a to, čo veľa z nás chápe ako politický racionalizmus, vidí konzervativizmus ako hrozbu. Podľa mňa je veľa vecí v slovenskej politike, ktoré si vyžadujú konzervatívny postoj. Argumenty, ktoré naši politici používajú na presadenie svojich návrhov, sú často typu odvolania sa na to, že inde je to tak. Tento politický primitivizmus spolu s liberálnym radikalizmom nám zabezpečil nielen nízku vymožiteľnosť práva, ale aj ustavične klesajúcu životnú úroveň. Chcel by som veriť, že slovenské politické strany časom objavia konzervativizmus a osvoja si tento postoj ako súčasť ich politickej identifikácie.

Prichádzajúca diskusia o výške daňového zaťaženia bude príkladom politického dozretia našej spoločnosti. Základným konzervatívnym postojom je, že dane musia byť motivované a nízke. Platiteľ dane musí dôverovať systému a musí mať možnosť kontroly využitia daňových prostriedkov. Slovenský extrémny model reprezentuje situáciu, kde žiadny z uvedených parametrov nie je zabezpečený. Komu vyhovuje? Ak odpoveďou je, že nikomu, prečo potom parlament jednoznačne nezaujme stanovisko v prospech iného riešenia? Odpoveďou je, že parlament v skutočnosti nepozná to, čo je základom rozvoja každého hospodárstva. Ako všade inde, aj na Slovensku vyžadujú investori a tí, čo pracujú, že za riziko a prácu dostanú patričnú odmenu. S veľkou pravdepodobnosťou iba skupina okolo ministerky Schmögnerovej a dedinských učiteľov je presvedčená o tom, že slovenský pekár vstáva ráno o tretej iba z lásky k svojim blížnym a nie preto, že chce uživiť svoju rodinu.

Alexander F. Zvrškovec