V rukách niekoľkých firiem

V čase „klubových prázdnin“ od júla do začiatku jesene odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďalší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Ivan Saktor, prezident Konfederácie odborových zväzov SR.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Pozitívne treba hodnotiť určitú stabilizáciu ekonomiky SR na mierne rastovej trajektórii po dvoch predchádzajúcich rokoch depresie. Treba však podčiarknuť cenu a obete, ktoré táto stabilizácia vyžadovala od obyvateľstva v predchádzajúcich rokoch: rast spotrebiteľských cien, pokles reálnych miezd, zníženie príjmov v domácnostiach zamestnancov a dôchodcov a vysokú nezamestnanosť. Za pozitívne považujem tiež prijatie Slovenska do OECD (a následne aj KOZ SR do TUAC), od čoho očakávame postupné pozitívne účinky na našu ekonomiku a v dôsledku toho aj priaznivé sociálne následky v budúcnosti. Ako negatíva súčasného vývoja ekonomiky SR treba uviesť zhoršujúcu sa bilanciu zahraničnoobchodnej bilancie, čo naznačuje, že potenciál stabilizačných opatrení zavedených vládou v predošlých rokoch sa už vyčerpáva a keďže adaptácia mikrosféry neprebieha dostatočne masívne a intenzívne, vývoj je znova v ohrození. Na zamedzenie takýchto výkyvov je potrebné prijať z úrovne vlády určité rozvojové podporné programy strategického charakteru. To sa doteraz nestalo, čo je trvalým negatívom.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Všetky stabilizované a perspektívne, konkurencieschopné podniky a odvetvia zabezpečujúce zamestnanosť. Samozrejme, preferovať treba tie, ktoré sú založené na sofistikovaných technológiách, na prevahe domácich použitých surovín a polotovarov a na vysokej pridanej hodnote. Žiaľ, nemáme veľa takýchto príkladov. Za rizikové faktory treba považovať závislosť slovenskej ekonomiky od niekoľko málo veľkých podnikov a produkcie založené na lacnej pracovnej sile.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Výsledky tzv. ozdravného procesu v najväčších slovenských bankách nás stoja prinajmenej 105 mld. Sk. Po ozdravovaní sa tieto banky predávajú (väčšinou lacno zahraničným kupcom) a výnosy z predaja sa použijú najmä do spotreby obyvateľstva a na riešenie akútnych problémov okruhu verejných financií. Nič z toho alebo len veľmi málo sa použije na rozvojové účely, či už do ekonomiky alebo na sociálne systémy. Z tohto hľadiska ide o stratový proces, ktorý by mal byť vyvážený prínosmi. Prvá fáza tejto prínosovosti, zníženie úrokových sadzieb na podnikateľské úvery, už nastala. Teraz pôjde o dovŕšenie zmyslu tohto ozdravného procesu: aby ozdravené banky mali pre koho vykonávať finančnú obsluhu, treba sa zamerať na podnikovú sféru. Oba procesy musia ísť súbežne.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Súčasná menová situácia v SR je ovplyvňovaná hlavne menovou politikou NBS, čo je stabilizujúci prvok v tejto oblasti na jednej strane a vývojom zahraničnoobchodnej platobnej bilancie, ako aj vývojom kurzov EUR a USD na druhej strane, čo sú v súčasnosti do určitej miery destabilizujúce prvky. Vzhľadom na otvorenosť slovenskej ekonomiky a potreby, ktoré tu máme v sociálnej oblasti, je potrebné posilniť aj koordináciou menovej a fiskálnej politiky štátu a, prirodzene, cielenými aktivitami štátu do oblasti rozvoja

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- Ak sa chceme v reálnom čase, čo aj proklamujeme, integrovať do EÚ, vyvstáva pre SR a jej hospodársku a sociálnu sféru komplexná úloha - pozdvihnúť kvalitatívnu úroveň všetkých procesov v týchto sférach na taký stupeň, ktorý by bol obojstranne akceptovateľný. Žiaľ, pri súčasných tempách rozvoja ekonomiky sa SR k EÚ nepribližuje, ale naopak, vzďaľuje. Nevyhnutná je akcelerácia ekonomického rastu až na hranicu trvalo udržateľného rozvoja. Z hľadiska záujmov odborov sú to oblasti: zamestnanosť a rast reálnych miezd.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Pri korelácii medzi rastom HDP a rastom zamestnanosti 0,13, ktorý u nás v súčasnosti približne platí, by dosiahnutie 15-percentnej hodnoty nezamestnanosti vyžadovalo oproti súčasnosti reálny nárast HDP o 30 - 35 %. Je zrejmé, že okamžité riešenie tu neexistuje. Na Slovensku je to otázka stredno- a dlhodobého (a to priaznivého) vývoja, a treba povedať, že 15-percentná hranica nezamestnanosti ešte vôbec nie je naším ideálom. Na druhej strane sú tu aj riziká zhoršenia vývoja. Okrem rozvojových procesov by sa mal štát v záujme celej spoločnosti v maximálnej možnej miere sústrediť na podporu reštrukturalizácie podnikového sektora a zvýšenie mobility pracovnej sily.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Po IV. zjazde KOZ SR v októbri 2000 sa naše aktivity zameriavajú na modernizáciu roztrieštenej odborárskej štruktúry, z ktorej vyplývali mnohokrát v minulosti málo razantné kroky na obhajobu práv zamestnancov, odborárov, ale aj ostatných sociálne ohrozených skupín občanov. Východiskovým cieľom je postupná integrácia jestvujúcich 38 odborových zväzov, tak ako to prebieha v ostatných krajinách. Rovnako ako v rokoch 1997 - 1998 nastavíme zrkadlo súčasnej vládnej garnitúre formou zverejnenia plnenia vládnych sľubov, hlasovania poslancov v NR SR v celej škále sociálnej problematiky, aby naši členovia dostali pravdivý obraz o realite predvolebných a vládnych sľubov. Svoje pôsobenie v RHSD v rámci sociálneho dialógu chceme už dnes ako jediní orientovať do tlaku na zachovanie sociálnych funkcií hospodárstva tak, ako to deklaruje Ústava SR, že „hospodárstvo sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky“. Žiaľ, súčasná vládna, ale aj parlamentná garnitúra zabúda na to „sociálne“.