Kompetencie naplno potvrdia neschopnosť štátu

Chcú práva bez dlhov alebo po ich vyčíslení

Združenie miest a obcí už niekoľko rokov deklarovalo, že treba prijať politické rozhodnutie, ktoré kompetencie prejdú na samosprávu, aby sa ZMOS mohlo začať pripravovať na ich prevzatie. Prijatie kompetenčného zákona bude pre ZMOS signálom, že sa musí chystať na výkon zodpovednosti, po ktorej už dlho volá. Vytypovanie a uzákonenie kompetencií je však len prvou z dvoch najrozhodujúcejších etáp reformy a napriek doterajším peripetiám dovolím si povedať, že tou menej komplikovanou. Tou druhou bude ich reálne preberanie a dôsledky, ktoré to môže mať. V súvislosti s kompetenčným zákonom bude potrebné skoordinovať všetky ostatné zákony. Musí tak vzniknúť skladačka, v ktorej všetko bude ladiť. Dní „D“ bude niekoľko, lebo aj kompetencie sa začnú odovzdávať postupne, na etapy. To bude po prijatí zákonov pravdepodobne ten najočakávanejší moment, lebo občania na vlastnej koži začnú pociťovať zmeny, verme, že k lepšiemu. No nielen to. Dozvedieť by sa mali pravdu o stave značnej časti majetku v tejto republike, o tom, ako štát a politici hospodárili s tým, čo mali chrániť a zveľaďovať.

Reforma verejnej správy môže mať pre mnohých netušené dôsledky, ktoré prípadne zatrasú krajinou a povesťou politických strán, ktoré viedli tento štát. Tou zmenou bude požadované oddlženie a vyrovnanie všetkého majetku, ktorý budú obce preberať. ZMOS totiž deklaruje, že túto požiadavku v žiadnom prípade nebude meniť. Je to základnou podmienkou, aby napríklad cez kataster prešiel majetok do vlastníctva nového zriaďovateľa. Časť majetku nie je doteraz vyrovnaná a nie je ani kvantifikovaná oddlženosť. Znamená to tiež, že podlžnosti krajských a okresných úradov by sa mali vyriešiť tak, aby rozpočty týchto orgánov štátnej správy neprechádzali do budúceho roka. Ide však nielen o oddlženie prevádzkového dlhu, ale aj kapitálového, teda tzv. modernizačného. Dlh, ktorý vznikol zanedbanou údržbou budov a iných nehnuteľností, nevie v súčasnosti ani s relatívnou presnosťou nikto kvantifikovať. Ministerstvo financií to z prirodzených dôvodov nemôže vedieť a jednotlivé rezorty výšku dlhov tiež nevedia alebo ju nechcú prezradiť, hoci ZMOS takýto prísľub dostalo napríklad z ministerstva školstva.

Ak samospráva v tomto nedospeje s rezortmi k dohode, bude ZMOS trvať na tom, aby súčasťou preberacích protokolov bolo miestne vyjadrenie modernizačných dlhov na budovách a následne sa tieto sumy zosumarizujú. Mali by sme sa tak dozvedieť, v akom faktickom stave samospráva preberá od štátnej správy kompetencie. Budú to čísla, ktoré sa v oficiálnych štatistikách neobjavujú. Reforma verejnej správy tak môže výrazne prispieť k nastoleniu poriadku a sprehľadneniu stavu majetku vo viacerých oblastiach. Až potom, keď sa zistí, koľko zjavného či skrytého dlhu má tento štát, bude namieste sa spýtať jeho doterajších „správcov“, prečo je republika v takom stave, v akom je. A tomu sa mnohí možno chcú vyhnúť a možno aj preto je toľko sporu okolo presadzovania reformy a nechuti okolo odovzdávania kompetencií a majetku samosprávnym orgánom. ZMOS-u ide nielen o vecnú stránku naplnenia zákonov, nielen o výpočet kompetencií, teda napríklad či budú zákony aplikovateľné v praxi. A tak sa ukazuje, že vedenie samosprávy miest a obcí dokáže neraz lepšie predvídať ako vláda či parlament. Jednoducho preto, lebo ide o ľudí z praxe, ktorí by nevykonateľným zákonom či jeho mnohoznačnými formuláciami mali veľké, ba až neprekonateľné problémy a ľudia v obciach by to ťažko znášali.

Vladimír Turanský