Potrestaní za budúcnosť

Nórska ľavica zažila prepad storočia

„Je to vážne pokarhanie zo strany voličov,“ vyhlásil v pondelok krátko po parlamentných voľbách nórsky premiér Jens Stoltenberg. Povolebnú realitu Nórska pomenoval príliš jemne. Jeho Nórska robotnícka strane (NDA) totiž zažila najhorší debakel od roku 1924. Nórska ľavica, politicky dominujúca kráľovstvu celé uplynulé storočie s doterajším ziskom 23,7 % hlasov (konečný výsledok by mal priniesť iba malé zmeny), si vytvorila veľmi nepriaznivé predpoklady pre vládnutie v začínajúcom storočí. Ak počas predošlých volieb v roku 1997 NDA získala (38 kresiel) v 165-člennom Störtingu (parlamente) 65 kresiel (35 % hlasov), teraz sa musí uspokojiť iba so 43 mandátmi. Málo na to, aby to robotníkom zaistilo sformovanie vlády.

Výsledkom terajších volieb je to, že žiadna strana nezískala absolútnu väčšinu a budúci kabinet vzíde z koaličných rokovaní. Nórska ústava nepripúšťa rozpustenie parlamentu a vypísanie predčasných volieb, takže aj patové situácie sa musia riešiť politickým konsenzom. Analytici pripúšťajú, že rozhovory o zostavení novej vlády potrvajú aj niekoľko týždňov a nový kabinet sa sformuje najskôr v októbri po tom, čo sa zíde parlament. Na čele vlády by chcelo stáť viacero politických lídrov. Stoltenberg verí, že sa mu to podarí aj napriek katastrofálnym výsledkom. Svoju šancu však chce maximálne využiť aj pravica. Najmä Konzervatívna strana, ktorá sa s 21 % hlasov (38 kresiel) ocitla na druhom mieste. Líder strany Jan Petersen si rýchlo zrátal, že spolu s 26 mandátmi spriaznenej Strany pokroku a jedným mandátom spojeneckej Strany pobrežia budú mať 65 poslancov v Störtingu. Zo všetkých politických subjektov najviac, lebo ďalšia pravicová koalícia troch strán združených okolo bývalého premiéra Kjella Magne Bondevika a jeho kresťanských demokratov spolu „nahonobila“ iba 34 poslaneckých mandátov. Svetlom nádeje pre ľavicu je roztrieštenosť nórskej pravice medzi konzervatívcov a kresťanských demokratov. Jan Petersen volá po okamžitých rozhovoroch pravičiarov, ktoré by im mali zabezpečiť pohodlnú väčšinu 88 kresiel a jemu funkciu premiéra. Bondevik zatiaľ vyčkáva, lebo sa zrazu stal veľmi želaným. Okrem Petersena sa mu totiž „dvorí“ aj Stoltenberg, ktorý poukazuje, že politika kresťanských demokratov je bližšia sociálnej demokracii ako konzervatívcom, a preto by sa mal spojiť s NDA, pričom by spolu mali zaujímavých 77 mandátov. Bondevik zatiaľ vyhlásil, že túži po zmenách, čo je na jednej strane vyjadrením vôle nórskych voličov, na druhej strane však náznak politického kupčenia. Možno práve on a jeho skupina vyjdú z volieb najziskovejšie...

Toľko predpovede do budúcnosti. Poučením minulosti musí byť to, že občania kráľovstva boli viac ako nespokojní s vysokým daňovým zaťažením. Nórsko je vďaka ťažbe z bohatých nálezísk ropy a plynu považované za krajinu blahobytu, hlavné mesto krajiny Oslo dokonca patrí medzi najdrahšie metropoly sveta, samotní Nóri nežijú zle (v roku 1999 bol HDP na hlavu obyvateľa vyše 1,4 mil. Sk!), avšak aj napriek tomu sa im nepozdávala úsporná politika ľavicovej vlády. Nóri by chceli, aby bohaté zisky štátu boli viac sprítomnené, aby väčší podiel z nich dostávala už terajšia generácia. Lebo Nórsko, najväčší vývozca ropy mimo Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), je jednou z mála krajín, ktoré si dovolia finančne myslieť na budúce generácie. Robí to prostredníctvom Vládneho ropného fondu, do ktorého tečú peniaze za ropu a plyn. Tie sú určené pre budúcnosť, keď sa minú surovinové rezervy a krajina príde o hlavné zisky. Pravdaže, predvídavosť vlády sa prejavila aj v inom smere, v investíciách do zahraničia. Vlani tieto investície (zo ziskov z ropy) dosiahli 58 miliárd USD. Ropa sa tak premieňa na alternatívne zdroje ziskov pre budúcnosť. Hodnota ropného fondu bola v roku 2000 neuveriteľných 44 miliárd USD! Chvályhodná stratégia, ibaže Nóri, neušetrení vlnou konzumizmu, chcú mať pocit, že toto bohatstvo patrí aj im a chcú z neho viac. Či už formou znižovania daní alebo dôraznejších investícií do zdravotníctva. Chápu snahu o zabezpečenie budúcnosti, ale majú pocit, že je to na úkor prítomnosti. Nepochopením alebo lepšie povedané nevypočutím týchto hlasov prišla nórska ľavica o potrebné hlasy vo voľbách a možno aj o moc.

Iaromír Novák