Tromfomom malé a stredné firmy

V čase „klubových prázdnin“ od júla do začiatku jesene odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďaľší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Jozef Mudrík, bývalý viceguvernér NBS.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Prioritou slovenskej ekonomiky je v súčasnej etape hospodársky rast, samozrejme, udržateľný, čo nám zatiaľ nehrozí. Preto za uplynulé mesiace najvyššie hodnotím zrýchlenie rastu HDP ku koncu marca medziročne o 3 %, k tomu prispel aj relatívne stabilný kurz slovenskej koruny a pokračujúci pokles úrokových sadzieb nielen z vkladov, ale aj z úverov, hoci by som privítal, keby úvery podnikateľskému sektoru rástli rýchlejšie ako doteraz. Na druhej strane, napriek všetkým proklamáciám kompetentných, vážnou hrozbou zostáva vysoká nezamestnanosť a obnovenie rastu deficitu obchodnej bilancie, ktorý za päť mesiacov dosiahol 34 mld. Sk a má rastúcu tendenciu. Z krátkodobého hľadiska to nie je taký problém, kryje sa priamymi zahraničnými investíciami (prevažne príjmami z privatizácie), domnievam sa však, že pôjde o dlhodobú tendenciu a už dnes treba uvažovať o spôsobe jeho riešenia.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Zatiaľ dosiahnuté výsledky najviac pozitívne ovplyvňujú veľké exportne orientované firmy, ako je Volkswagen Slovakia, Slovnaft, U.S. Steel Košice, Duslo Šaľa, Matador Púchov, Železiarne Podbrezová a iné, ale aj firmy, ktoré uspokojujú domáci trh. Ide o to, aby zvyšovali efektívny čistý export. Stále však dávame málo priestoru malým a stredným firmám, ktoré považujem za živú vodu rozvoja podnikateľského sektora, najmä na Slovensku, ktorý dlhodobo trpí nedostatkom veľkého kapitálu.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Minulá vláda už začiatkom roku 1995 prijala uznesenie, ktoré obsahovalo ozdravenie bankového sektora a parlament novelizoval zákon o bankách, v ktorom ju k tomu zaviazal. Nemal však odvahu tento program uskutočniť a situácia v bankách sa rapídne zhoršovala. Len v dôsledku nezmyselného zahŕňania nesplácaných úrokov do výnosov sa za desať rokov suma niektorých stratových úverov zvýšila až 2,6-krát. Preto vysoko oceňujem odvahu a ochotu tejto vlády vziať na seba a na bedrá daňových poplatníkov bremeno nákladov na reštrukturalizáciu bánk. Žiaľ, odsúvanie riešenia tohto problému z minulosti, zvýšilo náklady na ozdravenie a zúžilo priestor na reštrukturalizáciu bánk na jeho totálnu privatizáciu do zahraničia. Po nástupe novej vlády sa začal ministerstvom hospodárstva pripravovať program ozdravenia podnikového sektora a ministerstvo financií s NBS osobitne program ozdravenia bánk. Po diskusiách sa správne dospelo k záveru, že ide o spoločný problém a prijal sa jednotný program ozdravenia bánk a podnikov. Prevažne sa realizuje len ozdravenie bánk. Ale bez zdravých podnikov nemôžu zdravo fungovať ani banky.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Súčasnú menovú situáciu v SR považujem za stabilizovanú a pre podnikateľský sektor priaznivú. Cena peňazí významne klesla a banky majú dostatok zdrojov na úverovanie. Treba však spoločne hľadať dobré projekty. Vo vývoji kurzu SKK oproti EUR neočakávam výraznejšie výkyvy, z dlhodobejších hľadísk by sa mal kurz SKK posilňovať.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- Z názoru, ktorý som vyslovil v odpovedi na tretiu otázku, vyplýva aj môj názor na ďalší postup. To znamená viac pozornosti venovať ozdraveniu životaschopných a perspektívnych podnikov a využiť na to časť prostriedkov určených na ozdravenie bánk. O tom, ktoré to sú, by museli rozhodovať výlučne veritelia. Myslím si, že by to mohol byť potrebný rozvojový impulz ďalšieho hospodárskeho rastu.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Donedávna viacerí vládni predstavitelia zastávali názor, že nezamestnanosť nie je problém, ktorý má riešiť vláda. Ja si to nemyslím. V dôsledku výskytu choroby šialených kráv klesol aktívny turistický ruch vo Veľkej Británii. Britská vláda reagovala a prijala opatrenia na zlepšenie, napríklad Tony Blair sa rozhodol ísť príkladom a trávil dovolenku doma. Nespoliehajú sa len na zákonitosti trhu. Náš problém s nezamestnanosťou je väčší a očakával by som adekvátnejšiu reakciu.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Pre mňa ako dôchodcu táto otázka nie je aktuálna.