Dôležitý indikátor životnej úrovne

Hlavnú dovolenkovú sezónu máme tento rok za sebou. Hoci leto začínalo s nízkymi teplotami, neskôr vysoké horúčavy vyháňali ľudí k vode a cestovné kancelárie mali od druhej polovice júla vypredané takmer všetky zájazdy. Nárast počtu klientov zaznamenala aj cestovná kancelária Satur. Záujem dovolenkárov sa zvýšil nielen do tradičných prímorských destinácií Chorvátska a Grécka, ale aj do Bulharska. Z leteckých zájazdov boli najviac žiadané Tunisko a Turecko, kde Satur na tento rok zaradil okrem tradičných jedno- a dvojtýždňových pobytov aj 11- a 12-dňové zájazdy. Menej ako po iné roky lákali pobyty v severnom Španielsku a na gréckom ostrove Zakyntos. Z domácich sa predávali nielen pobyty pri vodných plochách, ale aj v horách. V čoraz väčšom počte domáci klienti vyhľadávajú ubytovanie v chatách,

na chalupách

a v súkromí. Výber bol bohatý, veď len katalóg Saturu obsahuje ponuku viac ako dvadsať takýchto zariadení v rôznych lokalitách Slovenska. Rozsiahlu ponuku ubytovania na súkromí, v chatách a v penziónoch má cestovná kancelária Limba. Tomáš Hasala, jej konateľ, hovorí, že letná sezóna, čo sa týka počtu predaných pobytov, bola porovnateľná s rokom 2000. Pozitívne hodnotí aj rastúci záujem zahraničnej klientely o dovolenku na Slovensku.

Najžiadanejším regiónom v rámci domácej turistiky sú Vysoké Tatry. Podľa prieskumu Združenia cestovného ruchu domáca klientela vo Vysokých Tatrách tvorila v ubytovacích zariadeniach štvrtinu z celkového počtu návštevníckej klientely, pričom 33 % z nich uprednostňovalo ubytovanie v hoteloch, 26 % si vybralo penzión, 20 % čerpalo služby v súkromí a 21 % sa ubytovalo v inom type ubytovacieho zariadenia. U väčšiny dovolenkárov

cena hrá

rozhodujúcu úlohu. Kým za zahraničný zájazd cena polpenzie pre jednu osobu a noc bežne dosahuje tisíc korún, domáce pobyty sa začínajú v cenovej relácii od 350 Sk. V prípade rodín s nižším príjmom sú to často náklady na dopravu, ktoré rozhodnú o zamietnutí zahraničnej dovolenky. Raz darmo, cestovný ruch je veľmi dôležitým indikátorom životnej úrovne. Kým v ČR si v cestovnej kancelárii zakúpi zahraničnú dovolenku ročne okolo 1,5 milióna osôb, na Slovensku len necelých 400-tisíc. Odhaduje sa, že celkový počet českých turistov dovolenkujúcich v zahraničí dosahuje dva milióny ročne, slovenských len pol milióna. Nevypovedá to len o rozdielnom spôsobe využívania voľného času, ale aj o výške životnej úrovne obyvateľov týchto dvoch krajín, ktorá sa jednoznačne vyvíja v neprospech Slovenska.

Vytvárať si názor na odhadoch nie je celkom správne. Stavať ich na nesprávnej štatistike ešte horšie. Nie je vylúčené, že pri súčasnom spôsobe štatistického zisťovania sa zaráta jeden a ten istý turista dvakrát, raz u touroperátora (organizátora zájazdu), druhýkrát u predajcu. V súvislosti s legislatívnou úpravou činnosti cestovných kancelárií v ČR už

došlo k zmenám

v štatistickom triedení, pričom nás to ešte len čaká. Mali by sme sa však poučiť a predvídať komplikácie, ktorým sa nevyhli v ČR. V dôsledku zmien štatistické výsledky minuloročných výkonov cestovných kancelárií v ČR budú známe až koncom tohto mesiaca. Od českých kolegov by sme sa mali poučiť aj v ďalšom prípade, a to v oblasti kvalifikovaných prieskumov, bez ktorých sa cestovný ruch nezaobíde. Nevykonávajú ho len včas, ale vo väčšej miere aj na regionálnej úrovni a jeho výsledky sú verejne dostupné všetkým podnikateľom na webových stránkach českej národnej agentúry ČCCR. Na Slovensku v dôsledku úsporných opatrení v tejto oblasti sa prieskum vykonáva vždy po funuse, teda za sezónu 2001 sa bude realizovať až v roku 2002, teda v čase, keď MH SR dostane na vykonanie prieskumu pridelené finančné prostriedky. Verejne prospešná činnosť, ktorú štát v tejto oblasti vykonáva pre podnikateľov, sa takto míňa účinkom. Nečudo, že na anketovú otázku nášho denníka o podpore podnikania zo strany štátu jeden z podnikateľov odpovedal otázkou: „Viete o nejakej? Ja viem iba o prekážkach, ktoré štát podnikaniu na každom kroku kladie.“

Rudolfa Vallová

Graf:

Výkony cestovných kancelárií v organizovanom cestovnom ruchu (v tis. Sk)

Počet osôb Počet pobytových dní

1993 159 1 883

1994 214 1 931

1995 210 1 332

1996 318 2 193

1997 403 3 881

1998 414 3 147

1999 343 2 614

2000 388 3 205

Zdroj: ŠÚ SR

Graf: Hd