Nedá sa hovoriť a nedotovať

Úvahy o skončení subvencií pre európsky agrosektor

Roľníci v západnej Európe majú obavy o svoju budúcnosť. Štátne subvencie pre tento sektor sú ohrozené. Okrem toho je EÚ pred rozšírením na východ, a tak sa všeobecne očakáva, že od roku 2005 sa prostriedky budú rozdeľovať medzi viac poľnohospodárov. Prípadné znižovanie dotácií by sa prejavilo v raste cien, a tak poľnohospodári majú obavu z novej konkurencie. Aj v kandidátskych krajinách sú už teraz veľmi dobrí výrobcovia ekologických potravín, ktorí čakajú, aby sa mohli uchytiť na lukratívnom trhu. U našich susedov v Rakúsku by sa následky rozširovania EÚ prejavili rozdielne. Zatiaľ čo pestovatelia viniča a ovocia by profitovali z väčšieho trhu, pestovanie obilnín, chovatelia dobytka i mliekarenský priemysel budú musieť počítať s vyšším tlakom ponuky a cien. K tomuto záveru dospela štúdia rakúskeho Inštitútu pre hospodársky výskum. Reforma jednotného poľnohospodárskeho trhu by sa mala začať v roku 2006, keď sa skončí platnosť súčasného programu Agenda 2000. Definitívnym cieľom tejto reformy môže byť úplné alebo čiastkové zrušenie priamej pomoci pre poľnohospodársku produkciu. Kým SR zo štátneho rozpočtu dotuje poľnohospodársku produkciu asi na 25 %, v EÚ to dosahuje 47 %, pričom západní producenti potravín budú ťažko znášať, ak by sa mali deliť o dotácie so svojimi východnými konkurentmi.

„Jedinej veci, ktorej sa bránime, je, aby s nami nezaobchádzali ako s nerovnocennými partnermi. Nemyslím si, že z našej strany budú nejaké problémy. Problémom však môže byť, ako sa skončí reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky.“ V rozhovore o terajšej situácii počas vstupných rokovaniach o poľnohospodárstve pre Hospodársky denník to povedala podpredsedníčka vlády SR pre integráciu Mária Kadlečíková. „Ak sa skončí tak, že dôjde k celkovému zníženiu dotácií, ale bude zároveň dovolené udržať si národné dotácie, tak našim pôdohospodárom by mala pribudnúť rovnaká výška podpory, akú dnes dostávajú.“ M. Kadlečíková zdôraznila, že poľnohospodárstvo vždy doteraz spôsobovalo každej krajine pri vstupných rokovaniach do EÚ problémy. „Aj na ministerstve pôdohospodárstva sú naši dobre pripravení a vedia, kde môžu pri prechodných obdobiach poľaviť alebo pridať. Prechodné obdobia nebudú uspokojovať a utlmovať našu aktivitu, ale reagovať na naše finančné možnosti. Pôjde však o minimum prechodných období tak, aby sme si nenarušili vstup do EÚ,“ konštatovala podpredsedníčka vlády.

„Politikov by som chcel upozorniť, aby sa išli pozrieť, čo sa deje v poľnohospodárstve EÚ. Predsa nemôžu poľnohospodárom podsúvať, že si máme brať vzor od Austrálie alebo od inej krajiny, ktorá má menej dotované poľnohospodárstvo, a zároveň nám hovoriť, že sa máme pripraviť na vstup do únie.“ Tento názor vyslovil pre Hd predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec a pokračoval: „Je tu aj otázka dobudovania vzťahov medzi potravinármi a prvovýrobcami, ktoré musia byť vyvážené. Jeden by mal v stanovenom čase dodržiavať kvalitu vstupných surovín a druhý, okrem nej, aby včas zaplatil dohodnutú cenu za ich dodávky. Ak sa zmluva stane priateľským prejavom spolupráce a nie spôsobom vymýšľania sankcií, potom budeme mať na to, aby sme ako pripravení vstúpili do Európy.“ Ivan Oravec hovorí, že Slovensko chce ísť do EÚ, a ak tam chceme vstúpiť so všetkými povinnosťami, tak musíme mať aj rovnaké práva. V tejto súvislosti sa zmienil aj o dotáciách pre poľnohospodárov, ktoré sa stávajú dôvodom na licitácie niektorých politických strán. „Nemôžeme sa zaoberať myšlienkami, že by sme mali znižovať dotácie. Pozrite sa na príklad Slovinska. Rozvinulo cestovný ruch a získané peniaze investuje do pôdohospodárstva a prírodného prostredia cez poľnohospodárov. Z roka na rok zvyšuje dotácie do tohto rezortu o 40 %. Nie preto, že chce rozmaznať svojich poľnohospodárov, ale preto, že ich chcú mať pripravených.“

Vladimír Turanský