Prevod je kameňom úrazu

Je privatizácia vodární a kanalizácii v sklze?

Hoci vládny kabinet ešte v januári prijal uznesenie k celej transformácii vodární a kanalizácií a začiatkom marca aj harmonogram postupu, termín zavŕšenia celého procesu v stanovenom termíne, ktorým je jún 2002, je vraj ohrozený. Dokonca ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Mária Machová práve v súvislosti s touto témou vyslovila pred niekoľkými dňami ostré slová kritiky. Z jej vyjadrenia vyplýva, že privatizácia sa do konca tohto volebného obdobia pravdepodobne nedostane do finále. Tým by to bolo nedodržanie programového vyhlásenia vlády. Podľa nej ide prakticky o odštátnenie, lebo majetok podnikov vodární a kanalizácii má prejsť bezodplatným prevodom na obce a mestá. Jeho celková hodnota sa odhaduje na vyše 30 mld. Sk. No aj keď sa o privatizácií vodární a kanalizácií hovorí už takmer deväť rokov, práve majetok je kameňom úrazu. Okrem pozemkov sa má previesť na FNM SR, čo sa tak skoro nestane, lebo objem nevyrovnaného majetku je stále obrovský. Poľnohospodársku pôdu oddelimitujú na SPF a lesnú pôdu na Lesy Slovenska, š. p., Banská Bystrica.

Keďže terajšie podniky vodární a kanalizácií sú v gescii ministerstva pôdohospodárstva, zaujímal nás postoj jeho predstaviteľov k tejto otázke. Z vyjadrení kompetentných vyplýva, že vyrovnanie majetku je veľmi komplikované. Pripomeňme, že podľa spomínaného uznesenia vlády malo vzniknúť štrnásť nových vodárenských spoločností. Tento variant presadzovali najmä zástupcovia ZMOS, lebo mali byť zárukou určitej solidarity z hľadiska dosahov na životné náklady obyvateľstva. Pod vplyvom argumentov, že treba vytvoriť vyrovnanejšie šance na vstup zahraničného investora, napokon však vláda rozhodla, že vznikne šesť nových spoločností. Veď len zladenie našej legislatívy s legislatívou EÚ vo sfére zásobovania pitnou vodou a jej kvality si vyžiada v najbližších pätnástich rokoch až vyše 150 mld. Sk. Treba totiž dobudovať kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, monitorovanie kvality a podobne. Skúsenosti zo vstupu strategických investorov napríklad v susednej ČR potvrdzujú, že je výhodnejšie zakladať väčšie spoločnosti, aby sa mohli náklady rozrátať s menším dosahom na väčší počet odberateľov. Investor sa bude totiž pri dosiahnutí stanovenej

miery zisku snažiť, aby sa mu investície vrátili v reálnom čase späť.

Súčasné štyri štátne podniky vodární a kanalizácií nemajú z čoho investovať. Okrem Bratislavského podniku VaK sú všetky v strate. Vzhľadom na fakt, že Bratislavský podnik VaK je pre zahraničných investorov najlukratívnejší, nečudo, že práve oň bude najväčšia „bitka“. Predbežný záujem uchádzať sa o strategické investorstvo v ňom už avizovala spoločnosť Vivendi Water či ďalší francúzsky koncern Ondeo (spoločnosť Lyonnaise SR už spolupracuje s Trenčianskou vodohospodárskou spoločnosťou). Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku, pripravený je privatizačný projekt Západoslovenských vodární a kanalizácií. Pokiaľ ide o obavy, že privatizácia VaK sa nezavŕši do konca volebného obdobia pre „neochotu“ ministerstva pôdohospodárstva vzdať sa svojho majetku, kompetentní pracovníci nám potvrdili - práce na jeho vyrovnaní budú pokračovať a stanovené termíny by nemali byť posunuté. Či sú výhrady k činnosti tohto ministerstva v otázke brzdenia prevodu majetku opodstatnené, ukáže už najbližšie obdobie.

Zdena Rabayová