Ruský prezident: Zlo musí byť potrestané

Svet nie je pripravený na takéto prejavy terorizmu

Ruská federácia podporuje myšlienku potrestania vinníkov útoku teroristov na ciele v Spojených štátoch, zároveň však varuje pred unáhlenými krokmi a zdôrazňuje nevyhnutnosť zistenia všetkých okolností útokov.

Vyplýva to z vyhlásení najvyšších predstaviteľov Ruska. Prezident Vladimir Putin v sobotu v arménskom Jerevane, kde je spolu s viacerými členmi ruskej vlády na oficiálnej návšteve, konštatoval, že „terorizmus sa stal jednou z hlavných hrozieb dnešného sveta“. Putin trvá na tom, že „zlo musí byť potrestané“, zároveň však nepriamo varuje pred unáhlenými krokmi.

V podobnom duchu sa v Jerevane vyjadril šéf ruskej diplomacie Igor Ivanov. Použitie sily proti terorizmu nevylúčil, označil to však za krajnú možnosť, ktorej má predchádzať intenzívna „liečba“ v podobe prerušenia kanálov financovania medzinárodného terorizmu a prijatia ďalších konkrétnych opatrení na pôde OSN.

Podľa prezidenta Putina proti novým hrozbám treba vypracovať nový systém bezpečnostných opatrení. „Starý systém bezpečnosti nebol vybudovaný na odvrátenie hrozby podobného typu,“ zdôraznil ruský prezident.

Minister obrany Ruska Sergej Ivanov v sobotu v súvislosti s očakávanou vojenskou odvetou USA uviedol, že nemá žiadne konkrétne „informácie o príprave útoku Spojených štátov na Afganistan“.

Spojené štáty sú vo vojne a každý, kto nosí americkú uniformu, musí byť pripravený, vyhlásil v sobotu prezident USA George W. Bush. „Sme vo vojne a budeme na útok odpovedať,“ povedal. Na otázku, kedy sa dá vojenská odpoveď USA očakávať, odpovedal: „Oznámime to v pravú chvíľu.“ Bush prisľúbil „rozsiahlu, vytrvalú a účinnú“ odpoveď a zároveň varoval Američanov, že konflikt nebude krátky. V súvislosti s podozrivými z tragických útokov prezident vyhlásil, že hlavným podozrivým je Osama bin Ladín, a dodal, že pokiaľ si tento muž myslí, že sa môže pred USA alebo ich spojencami ukryť, tak sa „veľmi hlboko mýli“. Ani viceprezident Dick Cheney nemá žiadne pochybnosti, že bin Ladín sa angažoval v teroristických útokoch na New York a Washington, a podčiarkol rozhodnosť USA tohto muža zničiť. USA nemajú inú možnosť, ako sa brániť teroristickým útokom a zaútočiť na štáty, ktoré poskytujú prístrešie teroristickým organizáciám, vyhlásil včera americký minister obrany Ronald Rumsfeld. Americké vojenské námorníctvo v Perzskom zálive odmietlo zverejniť akúkoľvek informáciu o vojenských silách alebo pohybe lodí v oblasti.

Vojenskí piloti armády USA dostali okamžite po utorňajších útokoch na New York a Washington rozkaz sledovať a zostreliť prichádzajúce komerčné lietadlá nad Washingtonom.

Vysoká podpora Američanov

Približne dve tretiny Američanov sa domnievajú, že ich krajina vstúpi do vojny a väčšina z nich podporuje vládu prezidenta Busha. Vyplýva to z nového prieskumu verejnej mienky uskutočneného denníkom New York Times a televíznej stanice CBS News. Podľa výsledkov prieskumu až 85 % Američanov podporuje vojenskú akciu proti ľuďom zodpovedným za atentáty. 75 % respondentov podporuje vojenský zásah aj za predpokladu, že tým USA budú riskovať životy nevinných ľudí. Po utorkových útokoch sa výrazne zvýšila podpora amerického obyvateľstva Bushovi - z 50 %, ktorým sa tešil len pred mesiacom, sa v priebehu tohto týždňa vyšplhala až na 84 %.

Tisíce ton trosiek

Záchranári nenašli za ostatné tri dni v ruinách newyorského WTC nikoho živého. Odstraňujú približne 450 000 ton trosiek budov. Blízko ruín WTC našli v sobotu pas podozrivého únoscu, čím podnietili hľadanie dôkazov aj vo väčšej vzdialenosti od miesta tragédie, po ktorej ostalo takmer 5000 ľudí nezvestných. Záchranárom sa podarilo vytiahnuť 159 tiel, z ktorých sa podarilo identifikovať iba 99. Americkí vyšetrovatelia požiadali rodiny ľudí, ktorí zostali nezvestní, aby im poskytli zubné kefky a hrebene svojich blízkych na identifikáciu ich tiel alebo častí tiel pomocou DNA. Vyšetrovatelia dúfajú, že pri identifikácii by im mohla významne pomôcť zdokonalená metóda, pri ktorej sa využíva DNA vyskytujúca sa vo vlasoch z hrebeňov či v holiacich strojčekoch. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí včera dementovalo správy amerických médií o tom, že pri útoku na budovu WTC zahynulo spomedzi cudzincov najviac ľudí nemeckej národností. Hovorkyňa nemeckého ministerstva správu, že zostalo nezvestných 550 Nemcov poprela, pričom uviedla, že správy sa zakladajú na starých údajoch o osobách, s ktorými sa zatiaľ nedá skontaktovať. Skutočné číslo nezvestných alebo obetí je podľa nej oveľa nižšie. Americká pobrežná stráž včera ráno asi na hodinu uzavrela bostonský prístav. Dôvodom boli dve hrozby o prítomnosti bômb v prístave.

Zatýkanie

Približne 25 osôb, ktoré v súvislosti s teroristickými útokmi vypočul americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI), zadržal imigračný úrad pre podozrenie z nelegálneho pobytu v USA. Väčšinu zo zadržaných chce FBI ešte raz vypočuť. Americká federálna polícia v sobotu v New Yorku zatkla pravdepodobne prvú osobu, ktorá môže priniesť zásadné informácie k vyšetrovaniu teroristických útokov. Svedok je pre vyšetrovanie rozhodujúci a existuje riziko, že by mohol opustiť USA. K prvému zatknutiu významného svedka v tomto prípade došlo v piatok. Išlo o toho istého muža, ktorého zadržali vo štvrtok na letisku Johna F. Kennedyho s falošnou licenciou pilota. Druhý zatykač na významného svedka pri vyšetrovaní únosov lietadiel zneužitých na teroristické útoky vydal včera úrad federálneho prokurátora v New Yorku. Hovorkyňa ministerstva spravodlivosti USA očakáva vydanie ďalších zatykačov. Medzi 25 zadržanými pre podozrenie z porušenia imigračných zákonov sú dvaja muži zadržaní na železničnej stanici v texaskom Forth Worthe. V utorok nastúpili na let z Newarku, v čase, keď už došlo k únosom štyroch lietadiel. Pristáli v St. Louis a vlakom odcestovali do Texasu. Polícia ich zadržala pri rutinnej drogovej razii. Aj keď drogy u nich nenašli, mali pri sebe nože na rezanie papiera a okolo 5000 dolárov v hotovosti. Únoscovia lietadiel použili pri získavaní kontroly nad lietadlami nože a nože na rezanie papiera. FBI pátra po viac ako 100 ľuďoch, ktorí by mohli mať informácie o utorkových tragických udalostiach .

Rozviedka mala náznaky

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) pátral po dvoch podozrivých únoscoch zapojených do teroristických útokov v New Yorku a vo Washingtone už dva týždne predtým, ako svoj čin vykonali. Agenti FBI začali pátranie koncom augusta po správe od tajnej služby, že Chálid al-Midhar a Sálim Alhamzí mali styky so saudskoarabským miliardárom Osamom bin Ladínom. Obaja boli medzi únoscami lietadla, ktoré vrazilo do budovy Pentagónu. Táto informácia je prvým náznakom, že americké úrady mali podozrenie týkajúce sa únoscov pred útokom. Agenti ruskej kontrarozviedky v minulosti už veľakrát varovali svojich amerických kolegov pred možnosťou teroristického útoku zo vzduchu s použitím civilného lietadla. V Moskve to v sobotu konštatoval riaditeľ ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Nikolaj Patrušev. Varovania Moskvy však americkí kolegovia príliš vážne nebrali. Prvé informácie z Moskvy smerovali do Washingtonu už v roku 1996. Americká strana bola informovaná vopred aj o posledných útokoch. Jeden z pracovníkov ruskej rozviedky sa v stredu 12. septembra stretol s vysokopostaveným úradníkom americkej CIA a odovzdal mu príslušné dôkazy. Medzi nimi sa nachádzajú aj telefonické nahrávky teroristov, ktoré súvisia s teroristickými útokmi na Washington a New York. Ruská rozviedka údajne varovala Washington, že útoky unesených lietadiel na ciele v New Yorku a vo Washingtone sú len začiatkom oveľa väčšej plánovanej teroristickej akcie. Osama bin Ladín údajne naplánoval útoky na atómové elektrárne a finančné centrá v USA. Po roku a pol príprav má Ladín údajne k dispozícii až 400 fanatikov, ktorí sú s nasadením vlastného života okamžite pripravení zaútočiť proti USA po celom svete.

Jeden z militantných extrémistov zatknutých minulý týždeň v Belgicku je podozrivý z plánovania útoku na americké veľvyslanectvo v Paríži. Ide o fundamentalistu severoafrického pôvodu vycvičeného v Pakistane. Muž by mal byť jedným zo šiestich podozrivých extrémistov zatknutých v Bruseli a v Rotterdame vo štvrtok po tom, ako sa európske policajné zložky pustili do odhaľovania sietí podozrivých teroristov.

Obavy Arabov

V arabskom svete silnie obava, že teroristické útoky v New Yorku a vo Washingtone vyvolajú kolektívnu odvetu voči všetkým Arabom a vyznávačom islamu. Reakcie arabských krajín na tragédiu v USA sa rozlišujú - inak ich vníma režim Saddáma Husajna a inak napríklad Káhira alebo Ammán. Jednoduchí ľudia tvrdia, že atentátnici nemohli byť moslimami. Islam nepripúšťa zabíjať nevinné ženy a deti. Teroristické akcie podporuje suverénny štát, tvrdí v rozhovore pre denník Die Welt bývalý agent izraelskej tajnej služby Mossad Gad Šimron. Osama sedí niekde v Afganistane, v krajine bez akejkoľvek infraštruktúry a má mobil, ktorý Američania odpočúvajú. Možno, že najnovšia teroristická akcia skrsla v jeho hlave - z praktickej stránky ju však realizoval niekto iný, pravdepodobne koalícia organizácií ako Islamský džihád, Hamas, Hizbaláh a iné neznáme zoskupenia - museli však mať podporu suverénneho štátu, tvrdí Šimron a dodáva, že podľa jeho analýz je takýmto štátom Irak.

Hromadné ničivé zbrane?

Afganské vládnuce hnutie Taliban v sobotu v očakávaní možných amerických útokov vyzvalo všetkých cudzincov v krajine, aby opustili Afganistan. Z vyhlásenia však nevyplýva, či sa výzva na opustenie krajiny týka aj zahraničných arabských bojovníkov, ktorí v Afganistane podporujú náboženský režim Talibanu. Afganistan už dávnejšie opustili pracovníci OSN a zahraničných mimovládnych organizácií. Okolie Osama bin Ladína sa snaží získať alebo vyvinúť zbrane hromadného ničenia - atómové, chemické alebo biologické, tvrdí sobotňajšie vydanie amerického denníka Washington Times. Výzvedným službám sa podarilo zistiť, že skupina bin Ladína sa snaží vyvinúť chemickú zbraň. Na základe tejto správy očakávajú údajne predstavitelia USA útoky na americké ciele. Denník pripomína aj podozrenia amerického FBI, že osoby blízke bin Ladínovi sa už od roku 1993 snažia kúpiť obohatený urán, potrebný na výrobu nukleárnych zbraní.

Ladín vraj bez viny

Osama bin Ladín v súvislosti s teroristickými útokmi v USA vyhlásil, že za ne nenesie žiadnu zodpovednosť. „Bývam v Afganistane. Prisahal som vernosť a lojálnosť vodcovi Talibanu Mulláhovi Muhammadovi Omarovi, čo mi nedovoľuje urobiť také veci mimo Afganistanu,“ citoval bin Ladína jeho politický poradca. Predstavitelia Talibanu medzitým vyhlásili, že ak sa bin Ladínovi dokáže vina, bude postavený pred islamský súd afganskej justície a odsúdený na trest smrti. Duchovný vodca afganského vládneho hnutia Taliban mulláh Muhammad Omar zvolal včera islamských duchovných na schôdzku o otázkach národnej obrany do Kábulu. Afganský minister informácii Kadratulláh Džama vyzval USA na opatrnosť pred vojenským zásahom.

Žiadajú dôkazy

Najvýznamnejšia egyptská islamistická organizácia Moslimské bratstvo vyhlásila, že Arabi a moslimovia podporia vydanie v Afganistane žijúceho Osama bin Ladína do USA, ak sa nájdu dôkazy o jeho účasti na teroristických útokoch. Moslimské bratstvo, v Egypte postavené mimo zákon, je považované za jednu z najvýznamnejších nenásilných islamistických hnutí v arabskom svete.

Spojenci do vojny

Nemecký minister obrany Rudolf Scharping v sobotu oznámil, že prvé rozhodnutie o účasti nemeckej armády v možných vojenských akciách americkej armády sa uskutoční už tento týždeň. „Bude to veľmi dlhý boj proti terorizmu. Všetci, ktorí si myslia, že USA zaútočia slepo v hneve, sa mýlia.“ Spojené arabské emiráty (SAE) v sobotu uviedli, že sa akýmkoľvek spôsobom pripoja k medzinárodným snahám o vykorenenie terorizmu a prehodnocujú svoje doterajšie vzťahy k afganskému hnutiu Taliban. SAE, spolu so Saudskou Arábiou a Pakistanom, uznali Taliban v roku 1997 ako vládu Afganistanu a udržiavajú s ňou vzťahy na nízkej diplomatickej úrovni. Americký minister zahraničných vecí Colin Powell uviedol, že Pakistan je veľmi kooperatívny v otázke splnenia požiadaviek USA. Pakistan už oznámil, že súhlasí s plným zoznamom požiadaviek USA pre možný útok na Afganistan vrátane mnohonárodných síl, ktoré by sa nachádzali na jeho území. Pakistan si však želá pokračovať v udržiavaní priateľských vzťahov s afganským Talibanom a chystá sa rokovať s Kábulom o súčasnej krízovej situácii. Susedný Uzbekistan je ticho v súvislosti s možnou pomocou USA, Turkménsko už vyjadrilo svoj súhlas a lídri Tadžikistanu včera vylúčili možnosť začatia akýchkoľvek odvetných útokov vedených Západom proti Afganistanu z jeho teritória. Dušanbe to ešte musí konzultovať s Moskvou, keďže ruské vojská sú rozmiestnené na jeho hraniciach s Afganistanom. Irán v sobotu uzatvoril hranice s Afganistanom, aby sa vyhol prílevu utečencov z tejto krajiny v prípade začiatku amerického útoku na režim hnutia Taliban. Vláda v Teheráne nasadila armádu a políciu, aby uzatvorila východné hranice s Afganistanom.

Pripravené letiská

Sieť leteckých základní a letísk v Indii a v Pakistane by mohlo využiť americké vojenské letectvo v prípade, že Washington začne letecké útoky ako odplatu za teroristické útoky na svojom území. George W. Bush dostal jednohlasný súhlas od oboch komôr Kongresu použiť „všetku potrebnú silu“ proti páchateľom útokov. India a Pakistan uviedli, že chcú obaja pomôcť vo vojne proti terorizmu. Vojenskí analytici tvrdia, že letecké základne a letiská v Indii a v Pakistane sú rozhodujúce na zahájenie vzdušných úderov na Afganistan, keďže táto krajina je obkolesená Iránom, starým nepriateľom Washingtonu a Spoločenstvom nezávislých štátov. India, ktorá nemá s USA oficiálne vojenské vzťahy, sa prekvapujúcim krokom rozhodla umožniť použitie svojich zariadení na údery. Má asi 20 leteckých základní a letísk pozdĺž svojej západnej hranice, ktoré by mohlo americké vojenské letectvo využiť. Pakistan má desať veľkých bojových leteckých základní, 11 predsunutých bojových základní, deväť núdzových pristávacích plôch a 23 ďalších poľných letísk. Pakistan podporí medzinárodné spoločenstvo v boji proti terorizmu, trvá však na tom, že prípadná vojenská akcia sa môže pripravovať jedine v rámci OSN.

Útoky na moslimov v USA

Americký FBI a ministerstvo spravodlivosti začali vyšetrovať prípady, ktoré predstavitelia arabskej komunity v USA označili za vlnu protimoslimských násilností po teroristických útokoch na New York a Pentagón. Rada pre americko-islamské vzťahy nahlásila približne 300 incidentov, ku ktorým došlo v New Yorku a v ďalších amerických mestách. Násilnosti boli cielené na jednotlivcov, arabské obchody, ale aj na mešity. Došlo aj k niekoľkým fyzickým útokom na moslimov.

Krach aerolínií?

Napriek predpovediam, že americká civilná doprava by mohla utrpieť kolaps, Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu odmietla vyčleniť 15 miliárd USD vládnej pomoci americkým leteckým spoločnostiam, ktoré po útokoch teroristov zastavili prevádzku. Letecké spoločnosti sa tak dostali do veľkých ťažkostí. Spoločnosť Midway Airlines už oznámila, že končí so svojimi službami, pretože neočakáva, že by sa finančne spamätala. „Útok bol bozkom smrti pre niektoré letecké spoločnosti,“ povedal v rozprave v Snemovni reprezentantov republikánsky kongresman za štát Aljaška Don Young.

Riziko mrakodrapov

Ani jedna výšková budova na svete nevydrží náraz alebo pád lietadla, uviedol pre rakúsky denník Der Standard Günter Ramberger, riaditeľ Ústavu pre oceľové konštrukcie Technickej univerzity vo Viedni. Preniknutie lietadla do budovy a následný výbuch leteckého benzínu nemôže v súčasnosti vydržať nijaká budova, pripája sa k názoru rakúskeho experta japonský architekt Mucuro Sasaki, ktorý sa špecializuje na stavby odolné proti zemetraseniu.

(TASR/jnk)