|
|||||||||||||||||
Pondelok 17.Septembra 2001 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dostanú akurát na prežitieNad návrhom štátneho rozpočtu, ktorý tlmí dopravu Vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2002 je labilný nielen už v stabilne problémových miestach, čiže v zdravotníctve, školstve a v iných odvetviach, ale mimoriadne nedostatočne zabezpečuje aj potreby železničnej dopravy. Preto podľa Františka Perútka ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií požiadalo o doriešenie problémových okruhov, ktoré nie je možné zabezpečiť z navrhnutého rozpisu výdavkov. F. Perútka na okraj financovania Železníc SR okrem iného uviedol: ŽSR na úhradu záväzkov za stratu vo verejnom záujme požadovali 4,5 mld. Sk, ale len ako zálohovú sumu. Ďalej požadovali splácanie úrokov z úverov za 4 mld. Sk, oddlženie železníc ako staré záväzky 2 mld. Sk a ešte 0,45 mld. Sk spotrebnej dane z minerálnych olejov. My sme v prioritách rozpočtu na rok 2002 uznali bežné výdavky železníc vo výške 10,95 mld. Sk. Okrem toho chceli kapitálové prostriedky na rozvoj mobilných prostriedkov 0,55 mld. Sk a na rozvoj infraštruktúry 3,45 mld. Sk. Čiže spolu mali ŽSR dostať zo štátneho rozpočtu približne 15 mld. Sk. Skončilo sa to nasledujúco: na úhradu výkonov vo verejnom záujme je v rozpočte 1,842 mld. Sk, na oddlženie železníc, čiže v tomto roku majú dostať z privatizácie na úhradu straty záväzkov 2 mld. Sk a v roku 2002 z privatizácie majú dostať ďalšie 2 mld. Sk a 1,4 mld. Sk pre Sociálnu poisťovňu a 1 mld. Sk pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Na investície dostali 350 mil. Sk, pritom podľa zákona vyplýva pre štát povinnosť financovať rozvojové programy železničnej infraštruktúry. V rámci vládou schváleného programu transformácie ŽSR na ročný objem prostriedkov na rozvoj infraštruktúry mala byť vyčlenená suma približne 4 mld. Sk. Objem 350 mil. Sk, ktoré ponúka rozpočet, reprezentuje len necelých 9 % z reálnej potreby. Spolu dostanú z rozpočtu Železnice SR približne 8 mld. Sk. Zastavme sa aspoň pri niekoľkých číslach. Podľa MDPT SR mali ŽSR dostať približne 15 mld. Sk, dostanú však iba 8 mld. Sk, hoci reálne sú zatiaľ isté iba 2 mld. Sk, pretože ďalšie prostriedky majú prísť na ŽSR z FNM SR, teda z privatizácie, a to môže byť aj koncom budúceho roka. Financovanie teda môže celkom reálne ohroziť toľko pripravovanú reštrukturalizáciu a transformáciu železníc. Ďalším neuralgickým bodom je rozvoj železníc. Železnice mali podľa zákona dostať 4 mld. Sk na rozvoj infraštruktúry, avšak dostanú iba 350 mil. Sk. Čo za to železničiari namodernizujú, si vie predstaviť každý podnikateľ. Pritom naša železnica je dlhodobo finančne poddimenzovaná, so zastaranou infraštruktúrou i mobilnou technikou, čo môže vytvoriť stav, že stred Európy sa stane obchádzaným ostrovom pre muzeálnu železnicu. Podobne deravý je návrh rozpočtu aj v prípade Železničnej polície, kde chýba 46 mil. Sk. Železničnému vojsku chýba 10 mil. Sk na služobné byty, výstavbu ktorých paradoxne schválila práve vláda. Podobne macošsky za zachovala vláda aj k rezortným stredným učilištiam atď. Zúfalá snaha vlády o škrtanie všetkého, aj keď nevyhnutne potrebného, je katastrofálna. Stačí si uvedomiť, že ŽSR, aby zabezpečili dopravu v tzv. verejnom záujme, legálne potrebujú 4,5 mld. Sk, dostanú iba 1,8 mld. Sk, hoci vláda oficiálne potvrdila nárok na spomínanú sumu. Takže ŽSR budú aj v roku 2002 naďalej na pokraji finančného kolapsu. Podľa predstaviteľov ŽSR sú tieto sumy absolútne nepostačujúce nielen vzhľadom na plnenie aspoň základných potrieb ŽSR, ale aj vzhľadom na odporúčanie Európskej investičnej banky (pri rozvoji infraštruktúry). Jozef Kunik |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |