Len prijímať a spotrebovať?

V čase „klubových prázdnin“ od júla do začiatku jesene odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďaľší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Štefan Kassay, predseda dozornej rady I.D.C. Holding, a. s., Bratislava.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Vidím to tak, že priemyselná produkcia rastie, ako to potvrdzuje prvý polrok. Veľké podniky sú stabilizované a rastie aj ich exportná výkonnosť. S tým súvisí aj začiatok rastu reálnych príjmov obyvateľstva. Rastie aj ich spotreba. Za pozitívne považujem dosiahnutie výrazných úspechov pri rokovaní o vstupe do EÚ. Oproti tomu sa mi javí, že sa nepodarilo zvládnuť v ekonomike vonkajšiu rovnováhu, definovanú vysokým deficitom zahraničného obchodu a zvýšeným importom. Nie je dobré, že máme vysokú nezamestnanosť. Z makroekonomického hľadiska nie je namieste neriešenie obmedzenia vládnych výdavkov. Tempo rastu vládnych výdavkov presahuje rast príjmov. Aj v našej firme pociťujem ako nefunkčné neriešenie oživenia kapitálového trhu a vytvorenia výkonného trhu na potravinárske komodity. V podnikateľskej sfére je dlhodobo neriešený problém v daňovej oblasti. Protistimulačne a bez vízie sú riešené daňové odvody so zreteľom len prijímať a spotrebovať bez výrazného efektu. V legislatíve chýba podpora podnikania a vytvárania vhodného prostredia pre subjekty, ktoré podnikajú, a to hlavne v oblasti malých a stredných firiem. Nie je dostatočná úroveň prípravy reformy verejnej správy, dôchodkového zabezpečenia, reforma zdravotníctva i školstva. Málo je rozvinutá infraštruktúra, cesty sú nekvalitné a absencia diaľnic a s tým spojený nerovnomerný rozvoj regiónov. Pre podmienky výroby je problematické zavedenie množstvových obmedzení dovozu cukru, ktoré majú za dôsledok deformácie cien cukru a sladidiel a zvýhodňujú výrobcov cukru.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Štruktúra priemyslu je stále zameraná na ťažký priemysel a spracovanie surovín s nízkou pridanou hodnotou. Toto treba zmeniť. Je nevyhnutné sa zamerať na priemysel a služby, ktoré majú budúcnosť a perspektívu s dôrazom na vytváranie nových pracovných príležitostí, vyššej pridanej hodnoty, zvýšenie exportu a environmentálnu bezchybnosť. Dôraz kladiem na potravinársky priemysel, nové technológie s vysokou pridanou hodnotou, služby a turistický ruch, ale tieto oblasti zatiaľ nie sú ani podporované, ani nemajú takú výkonnosť, aby sa naša ekonomika mohla o ne opierať.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Bankový sektor je podkapitalizovaný s veľkým množstvom malých bánk s pridelenou licenciou a nedostatočným a politicky motivovaným bankovým dozorom. Mám taký pocit, že nebol uskutočnený dôsledný dozor nad bankami, ktoré sa nesprávali v zmysle bankovej etiky. Štát riešil nezvládnutie bankového dozoru úpravou zákona v neprospech ochrany vkladov obyvateľstva a v rozpore so smernicami EÚ. Dosiaľ sa nedarí splniť cieľ zvýšenia základného imania podkapitalizovaných bánk, nie je snaha zo strany bánk so zahraničnou majetkovou účasťou ani v pobočkách zahraničných bánk. Takisto nie sú naplnené predpoklady o príleve zahraničného kapitálu do bankového sektora. Predaj bánk a ozdravenie zanechalo vysoké náklady na reštrukturalizáciu a rekapitalizáciu bánk s majetkovou účasťou štátu a veľké pohľadávky v podobe nevymáhateľných úverov. Ako to vyplýva z prístupných materiálov, pri skrachovaných bankách konkurzy prebiehajú bez dostatočnej kontroly veriteľov. Pri speňažovaní majetkových hodnôt dodnes rozhodujú konkurzní správcovia, vymenovaní sudcami bez zohľadnenia návrhov najväčších veriteľov. Dosiaľ neboli ustanovené veriteľské zbory zložené zo zástupcov veriteľov, ktoré by mohli kontrolovať správcov a priebeh konkurzu vrátane speňažovania konkurznej podstaty. Pozitívnou stránkou je privatizácia bánk s majetkovou účasťou štátu a oddelenie štátu od bankového sektora a ich očistenie od klasifikovaných úverov, aj keď na úkor obyvateľstva Slovenska.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Prehlbuje sa vonkajšia nerovnováha v raste deficitu zahraničného obchodu, rastú dlžoby krajiny a na druhej strane zvyšujú sa rezervy a rastie prílev zahraničných investícií. Spomaľuje sa hospodársky rast v štátoch OECD, kde smeruje 90 % vývozu SR. Máme najvyššiu nezamestnanosť spomedzi všetkých krajín usilujúcich sa o vstup do EÚ, ktorá v druhom štvrťroku 2000 bola 19,1 %, v EÚ 8,4 %, v kandidátskych krajinách 12,5 %. Stavebníctvo stagnuje. Zvýšenie výdavkov spojené s neuhrádzaním faktúr krajských úradov, zadlženosť v polroku je na úrovni koncoročných z roku 2000. Rastie výška istiny štátneho dlhu splatného v tomto roku a predpokladaná roku 2002 je na úrovni 102,3 mld. Sk. Je veľa faktorov ovplyvňujúcich vývoj kurzu oproti USD a EUR, odhadoval by som asi 10-percentný rast, ale toto je oblasť veľmi špecifická.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- Hlavne na úrovni štátnej správy treba vytvoriť prostredie na podnikanie a podporovať ho zákonmi a nariadeniami, ktoré zjednodušujú procesy a spriehľadňujú ich. Zabezpečí sa tak dodržiavanie práva a vymáhateľnosť. Je jasná vízia hospodárskej a legislatívnej politiky a decentralizovaná moc na nižšie správne celky. Ak to v stručnosti zhrniem, potom sú to: daňové a odvodové zaťaženie treba znížiť a sprehľadniť ich toky. Treba vypracovať daňovú legislatívu so zreteľom na oblasť upravujúcu zdaňovanie príjmov tak, aby sa stále nemenila a existovala vízia o jej transformácii. Upraviť systém nárokovania si odpočtov DPH pri použití faktoringu a princíp platenia preddavkov na DPH. Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku pri komoditách informačných technológií, dopravných prostriedkoch, štátna správa by nemala mať vyššie limity ako podnikateľská sféra. Vo vládnom návrhu zákona o dani z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností treba znova zaviesť odvodové povinnosti. Vyvážiť

spôsob ochrany veriteľov a dlžníkov pri vyhlásení úpadku, ak má viacej veriteľov, ktorých pohľadávky sú staršie ako 30 dní. Pozornosť si zaslúži záložné právo, vymáhateľné právo a hypotekárne úvery. Reforma verejnej správy a s ňou spojená decentralizácia moci, právomocí, rozdelenia a výberu finančných prostriedkov. Treba zjednodušiť postupy zakladania právnych subjektov a začatia podnikania. Žiadajú sa zmeny vo fungovaní stredného a vysokého školstva, takisto dôchodkového a zdravotného systému.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Nie je to problém, ktorý je možné vyriešiť zo dňa na deň. Je to výsledok dlhého obdobia nekoncepčnosti jednotlivých vlád, ktoré používajú verejné výdavky na dočasné zníženie nezamestnanosti. Je potrebné vypracovať víziu na dlhšie obdobie a aby bola uvedená do života, bez ohľadu na vládne zoskupenie. V prípade nelegálne pracujúcich nepostupovať len reštriktívnymi opatreniami, ale zároveň vytvoriť lepšie podmienky, aby mohli nezamestnaní občania začať podnikať, znížiť povinné odvody podnikateľov, administratívnu náročnosť a rôzne byrokratické prekážky pri vedení finančnej agendy pracovných síl v podnikajúcom subjekte. Zmeniť situáciu v zamestnanosti absolventov škôl. V záujme uplatnenia mladých ľudí (bez praxe) v pracovnom procese je potrebné vhodne zladiť vzdelávanie s potrebami podnikateľského prostredia. Zmeniť treba princíp vzdelávania na stredných a vysokých školách. Do prípravy učebného procesu je dôležité zapojiť čo v najširšej miere podnikateľov, ktorí poznajú požiadavky praxe. Prostriedky vynaložené Národným úradom práce na rekvalifikačné kurzy by mali byť efektívne vynaložené, lebo sú vynaložené neefektívne a na aktívnu politiku ustavične klesajú (asi len 20,2 % absolventov si našlo zamestnanie). Rozbeh spoločných projektov orientovaných na podporu malých a stredných podnikov a zjednodušenie agendy.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Podstatne zvýšime nárast exportu do krajín V4 a EÚ. Zefektívnime vnútornú štruktúru so zameraním na exportné ciele. Ešte uvediem príklad dokumentujúci naše napredovanie: produkcia tvrdých cukríkov Verbena rastie neočakávaným spôsobom. Značka Sedit v Českej republike iba za prvý polrok predstavuje prírastok oproti vlaňajšku v korunách 21,2 %. Zlepšíme si postavenie na domácom trhu a prenikneme do povedomia stálych aj potenciálnych zákazníkov novými značkami. Ide nám o rast firmy, jej dôveryhodnosť. Máme dobrý zvuk u dodávateľov. Koncentrujeme sa na zníženie výrobnej spotreby, kde ešte možno veľa urobiť. Každý rok zvyšujeme rentabilitu využitia vlastného kapitálu, celkového kapitálu a úrokovej miery. Sme zdravá firma vo všetkých smeroch, kladieme dôraz na znalosti a ich využitie. Na tom základe dosahujeme čoraz lepšie výsledky, a preto sme zaujímaví aj pre banky a zahraničných investorov.