Ani najtvrdší úder nezaručuje úspešnú akciu

Švédi nesúhlasia s odvetou n Taliban chce svätú vojnu

Vojenská akcia USA proti Afganistanu pre zneškodnenie Osama bin Ladína by bola „chybným riešením“. Taký je výsledok výskumu verejnej mienky medzi švédskym obyvateľstvom, podľa ktorej až 45 % Švédov neschvaľuje vojenskú akciu. Tvrdej vojenskej akcii je naklonených 23 % severanov a asi 30 % opýtaných nemá na túto otázku vyhranený názor. Prieskum však ukázal, že odvetný a tvrdý útok podporujú viac pravicoví voliči (39 % opýtaných) ako sociálni demokrati (20 %), kresťanskí demokrati (8 %) či zelení (5 %). Možno aj vďaka tomu stále len 19 % Švédov je za to, aby sa v takejto situácii Švédsko pripojilo k NATO.

Afganské vládnuce hnutie Taliban vyhlásilo včera proti Spojeným štátom americkým džihád - svätú vojnu. „Rád by som môjmu ľudu povedal, že náš džihád sa oficiálne obnoví proti Američanom,“ vyhlásil podpredseda talibanskej Rady ministrov mulláh Mohammad Hasan Akhónd v prejave odvysielanom v pondelok večer. Hovorca Talibanu neskôr spresnil, že Akhónd neoznámil džihád, ale iba povedal, že vyhlásenie svätej vojny bude vynútené, ak USA skutočne zaútočia na Afganistan. „Nie je to nič nové. O rozhodnutí, či je džihád nevyhnutný alebo nie, resp. o samotnom Osamovi bin Ladínovi rokuje rada islamských duchovných v Kábule,“ dodal hovorca. (Tá však odložila stretnutie a do našej uzávierky nebolo zrejmé, či sa ešte v ten istý deň uskutoční alebo presunie nadnes.) Podľa Akhónda je nepredstaviteľné, že by bol teroristické útoky na Svetové obchodné centrum a Pentagón spáchal Taliban alebo Osama bin Ladín. „Avšak USA a všetci imperialisti sveta, židia aj kresťania a ich prívrženci, majú v úmysle zničiť islamský poriadok, ktorý bol pod touto zámienkou vytvorený za cenu vašej krvi,“ vyhlásil Akhónd. Dosť dôrazne však varoval USA pred útokom na Afganistan. „Bude to cesta zničenia amerického Bieleho domu, cesta zničenia NATO, cesta zničenia všetkých kádrov Ameriky a jej spojencov,“ povedal doslovne podpredseda talibanskej Rady ministrov mulláh Mohammad Hasan Akhónd.

Podmienky Talibanu

Vodcovia afganského vládnuceho hnutia Taliban, ktorí vedú rozhovory s predstaviteľmi susedného Pakistanu, stanovili podmienky prípadného vydania Osamu bin Ladína, ktoré sa však zdajú viac ako naivné a v konečnom dôsledku by ich USA pravdepodobne nikdy neakceptovali. Taliban totiž žiada, aby mohol bin Ladín odísť do neutrálnej islamskej krajiny, kde by sa postavil pred spravodlivý súd. Podľa správ miestnych denníkov, ktoré však nik oficiálne nepotvrdil, podmienky na vydanie bin Ladína boli údajne stanovené na pondelkových rozhovoroch medzi tímom vysokopostavených predstaviteľov Pakistanu a mulláhom Muhammadom Omarom, duchovným vodcom Talibanu v južnom Kandaháre.

„Ak dostaneme záruky spravodlivého zaobchádzania, Taliban by mohol byť pripravený odovzdať Osamu neutrálnej islamskej krajine alebo Organizácii islamskej konferencie (OIC),“ citoval bližšie neurčené zdroje iný miestny denník Džang. Medzi ďalšími podmienkami je zrušenie sankcií OSN proti talibanskej vláde, ktorú uznávajú len tri krajiny na svete, ako aj hospodárska pomoc tejto vojnou zmietanej krajine. Ďalšou podmienkou je zastavenie zahraničnej pomoci a vojenských dodávok opozičnej Severnej aliancii, ktorá bojuje proti Talibanu zo svojich horských bášt na severovýchode Afganistanu.

Pakistanská delegácia, ktorá navštívila Afganistan v snahe presvedčiť Taliban, aby vydali Osamu bin Ladína, predĺžila misiu aj na dnešný deň.

Podľa včerajšieho vyhlásenia islamských teológov, tzv. ulemov, zhromaždených v Kábule, by však Afganistan nemal vydať bin Ladína bez predloženia konkrétnych dôkazov. „Aj keby mal byť zničený celý Afganistan, bin Ladín nebude vydaný, kým USA neposkytnú pevné dôkazy. Ak sú USA schopné dodať dôkazy proti nemu, Afganistan ho potrestá alebo vydá,“ uviedol ulema Muhammad Hasan z východoafganskej Paktiky.

OSN na čele

OSN je pripravená postaviť sa do čela celosvetového boja proti terorizmu a zareagovať tak na minulotýždňové atentáty proti USA. Ako ďalej oznámil generálny tajomník Kofi Annan na koniec dvojdňovej rozpravy VZ OSN, „všetky krajiny sú znepokojené nebezpečenstvom, ktoré predstavuje terorizmus a celý svet trpí teroristickými aktmi. Chcú sa podieľať na tomto boji,“ zdôraznil Annan. Aj on však súčasne varoval pred dôsledkami americkej odvety. „Musíme si byť skutočne istí, že nevyprovokujeme rozdelenie sveta na západ na jednej strane a moslimov na druhej strane,“ dodal.

Silné protesty

Viac ako 5000 študentov islamu sa včera zúčastnilo v juhopakistanskom Karáčí na demonštrácii proti prípadnému útoku USA na Afganistan. Študenti s palicami v ruke skandovali heslá ako „preč s USA“, „Afganistan a Pakistan hroby Ameriky“, „my sme Osama, my sme Taliban“.

Obavy z veľkej utečeneckej vlny z Afganistanu smerom do Tadžikistanu po prípadnom útoku USA včera vyjadril hovorca ruskej federálnej pohraničnej služby. S. Ivančenko s odvolaním sa na informácie od príslušníkov ruskej 201. motostreleckej divízie na hraniciach Tadžikistanu s Afganistanom vyhlásil, že v afganskom pohraničí sa zhromaždilo asi 120 000 utečencov.

Za múdry postup

Iránsky prezident Mohammed Chatámí ubezpečil generálneho tajomníka OSN K. Annana o „plnej a aktívnej podpore“ OSN v boji proti terorizmu. Ako uviedol v liste Annanovi, Irán požaduje „múdry a koordinovaný postup proti akémukoľvek druhu teroristických akcií“ a je presvedčený, že OSN je správnym koordinátorom takéhoto boja. Na to, aby svet vyhubil korene terorizmu a jeho základov, treba správne, rozumné a prezieravé úsilie, píše Chatámí, ktorý varoval pred „emocionálnymi a unáhlenými reakciami“. Chatámí vyjadril sústrasť rodinám obetí.

Iracký vicepremiér Tárik Azíz vyjadril ako prvý iracký predstaviteľ v odkaze adresovanom americkej mimovládnej organizácii Voices in the Wilderness úprimnú sústrasť rodinám obetí. Prezident Saddám Husajn odsúdil hrozby o vojne zo strany USA, ktoré podľa neho ešte „nemajú žiadne rukolapné dôkazy o vine podozrievaných osôb“ a nemali by odpovedať odvetnými vojenskými akciami. „Spojené štáty vzniesli obvinenie bez toho, žeby disponovali čo len minimálnymi dôkazmi,“ vyhlásil Saddám.

Budú aj obete

Ako uviedli západní predstavitelia, s obeťami medzi civilným obyvateľstvom sa musí počítať. „Musíme všetci uznať, že táto operácia, do ktorej sa púšťame, je spojená s rizikom. A navyše si určite vyžiada aj obete, pretože tie sú nevyhnutnou súčasťou každej vojenskej operácie,“ uviedol včera najvyšší veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe Joseph Ralston. Rovnako aj kanadský premiér Jean Chrétien poznamenal, že „nik nemôže nikomu zaručiť, že medzi obeťami vojny nebudú aj civilisti. Bolo by naivné myslieť si niečo iné“. Je to po prvý raz, čo predstavitelia Západu v plánovanej akcii priamo civilné obete, ktoré medzinárodné právo nedovoľuje, pripúšťajú.

Tlač o útoku

Stredná cesta medzi západnými demokraciami a islamskými mulláhmi (afganskými duchovnými) je predurčená na neúspech. Na južných hraniciach Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) sa schyľuje k vojne a Rusko musí prehodnotiť svoju zahraničnú politiku, vzťahy s kresťanským a demokratickým Západom a moslimským totalitným Východom. „Dôsledky, ktoré bude mať vojna Ameriky proti islamským fanatikom, budú pre Rusko vážne,“ konštatujú ruské Izvestija. V súvislosti s telefonickými konzultáciami ruského prezidenta Vladimira Putina s viacerými lídrami SNŠ Izvestija konštatujú, že postoje jednotlivých stredoázijských členov SNŠ, ktorí susedia s Afganistanom, ohrozili ďalšiu existenciu Dohody o kolektívnej bezpečnosti medzi Ruskom a ďalšími postsovietskymi krajinami SNŠ. Američania sú pripravení bojovať nielen na hraniciach SNŠ, ale aj vnútri SNŠ, tvrdia Izvestija a vysvetľujú, že na území, ktoré oficiálna moc Uzbekistanu nekontroluje, existujú najmenej tri základne bojovníkov spojených s Osamom bin Ladínom. USA preto Taškentu dali možnosť výberu: buď budete s nami spolupracovať, alebo zaútočíme na tieto teroristické základne. Postoj Uzbekistanu k spolupráci s USA pri americkom útoku na Afganistan nie je ešte vyhranený a Taškent lavíruje.

Tadžikistan sa poponáhľal s vyhlásením o pripravenosti poskytnúť svoj vzdušný priestor letectvu USA, ale pod tlakom Moskvy si to následne rozmyslel. Svoje „áno“ spolupráci s USA povedal Kazachstan.

Ďalší nezvestní

Podľa najnovších údajov je stále nezvestných 5856 ľudí. Z rozvalín Svetového obchodného centra (WTC) zatiaľ záchranári vytiahli 201 mŕtvych tiel.

Do uzávierky našich novín nebola zverejnená reakcia G. W. Busha na vyhlásenie džihádu, ani ďalšie rozhodnutia v súvislosti s pripravovaným útokom.

(ČTK/TASR/Hd)