Keď za cukor označili sadru

Situácia na trhu neodráža stav, ktorý nastal u nás vo výrobe

Aj keď cukrovary na Slovensku vlastnia zahraničné spoločnosti, podieľajú sa významnou mierou na udržaní zamestnanosti na našom vidieku. Každoročné obhospodarovanie a zozbieranie tejto plodiny približne z 30-tisíc hektárov nie je maličkosť. Ak príde nepriaznivé počasie, zber a čistenie repy je doslova rehoľa. Dovážať cukor by však nebol problém. Požiadavky nášho trhu môžu ľahko pokryť dovozy z Poľska a z Česka. To však nie je riešenie. Slovenské repárstvo viaže na seba minimálne štvornásobok ďalších pracovných síl. Môžeme si dovoliť v súčasnej ekonomickej situácii, aby sme vyradili z pracovného procesu ďalšie tisíce ľudí? Na takýto postup už doplatili niektoré balkánske krajiny, pričom dovozový cukor je tam drahší ako u nás. Situácia na trhu s cukrom je zložitá aj pre jeho výrobcov, lebo tejto komodity

je prebytok

nielen u nás, ale aj v Česku, Maďarsku a v Poľsku. Po vlaňajšom suchu, keď domáca výroba dosiahla len 129-tisíc ton, sa predpokladalo, že Slovensko bude donútené aj k mimoriadnym dovozom zo zahraničia. Pred rozbehnutím tohtoročnej kampane sa však v skladoch cukrovarov paradoxne nachádzajú prebytky v objeme asi 30-tisíc ton. Podobná situácia bola aj vlani. Pritom tohtoročná produkcia sa očakáva na úrovni 170- až 180-tisíc ton, a tak sa ukazuje, že cukru bude dostatok. Jeho výrobcovia asi pristúpia k exportu, čo však bude pre nich znamenať straty, lebo svetové ceny cukru, ovplyvnené proexportnými dotáciami, sú na úrovni približne 12 Sk za kilogram. Realizačná cena kilogramu cukru je u nás okolo 20 Sk. Ako nám povedal generálny riaditeľ najväčšieho cukrovaru na Slovensku Juhocukor v Dunajskej Strede Jaroslav Tabačár, vytvorenie prebytkov sa dá odôvodniť tým, že domáce ochranné opatrenia z mája tohto roka prišli neskoro. Podľa neho v priebehu januára až apríla získali dovozcovia licencie asi na 15-tisíc ton. Odbytové možnosti cukrovarníkom odoberá aj

import cukru

na zušľachtenie do výrobkov určených na vývoz. Dovoz tohto cukru stúpa. Cukrovarníci narábanie s ním nedokážu kontrolovať a robí to problémy aj v rámci colnej únie s Českom. Nerovnováhu na trhu podľa cukrovarníkov vyvolávajú aj vstupy Správy štátnych hmotných rezerv do tohto procesu, ktorá na trh dodala niekoľko tisíc ton tejto komodity. V tejto súvislosti sa hmotné rezervy považujú u cukrovarníkov za skrytého účastníka trhu, lebo všetky informácie sú dôverné alebo tajné. Dopyt priemyselných spracovateľov je stabilizovanejší, ale klesá spotreba cukru v domácnostiach z dôvodu nižšej úrody niektorých druhov ovocia, ale aj preto, lebo zaváracie potreby – fľaše, viečka a iné, sú drahšie. Riešenie situácie cukrovary vidia v pomoci Štátneho fondu trhovej regulácie a chcú cez svoje samosprávne orgány požiadať o proexportné subvencie. Cukrovarníci, aj keď opatrne, predsa len poukazujú na nedostatky, ba priam

zmätky na trhu

s cukrom. Podľa niektorých informácií boli prípady, keď sa na stredoeurópskom teritóriu pri obchodovaní cez hranice deklaroval cukor ako sadra. Cukrovarníci predpokladajú, že aj podvodné nekontrolované dovozy ovplyvňujú bilanciu nášho trhu s cukrom. Ale to je problém, ktorý by mal riešiť iný rezort, ktorý sa sťažuje na daňové a iné úniky, pričom za poriadok v tejto oblasti zodpovedá.

Vladimír Turanský