Vydanie Osamu bin Ladína žiada OSN

George W. Bush formuje širokú svetovú koalíciu proti teroru

Bezpečnostná rada OSN vyzvala v noci navčera talibanský režim Afganistanu na okamžité a bezpodmienečné vydanie Osamu bin Ladína, informoval francúzsky veľvyslanec pri OSN Jean-David Levitte, ktorý rade predsedá. „BR OSN má iba jedno posolstvo pre Taliban, aby uskutočnil rezolúcie BR OSN, predovšetkým rezolúciu 1333, okamžite a bezpodmienečne,“ povedal Levitte. Taliban musí pochopiť, že sa vystavuje riziku, ak neprijme požiadavky medzinárodného spoločenstva na vydanie bin Ladína, uviedol včera Francesc Vendrell, vyslanec OSN. Vendrell, ktorý stál na čele delegácie OSN usilujúcej sa o dosiahnutie mieru v Afganistane, varoval pred tým, že Afganci neprijímajú požiadavky veľmi ľahko. Podľa jeho názoru bude pre USA veľmi zložité rozmiestniť ich bezpečnostné sily na území tejto drsnej a nepreniknuteľnej krajiny. Uviedol, že niektoré skupiny Talibanu majú veľmi úzke vzťahy s Osamom bin Ladínom a ďalšími zahraničnými islamskými militantmi, čo sťažuje situáciu pre lídra Talibanu Muhammada Omara, ktorý sa musí rozhodnúť, či prijme medzinárodné požiadavky. Pápež Ján Pavol II. vyjadril svoju bolesť nad tragickými udalosťami v USA, no vyzval americký ľud, aby nepodľahol pokušeniu odpovedať na teroristické útoky nenávisťou a ďalším násilím.

Prezident USA George W. Bush, ktorý vyhlásil, že chce bin Ladína „živého alebo mŕtveho“, v noci navčera svojím podpisom definitívne schválil vojenskú odvetu proti tým, ktorí stáli za útokmi na New York a Washington. Bush tým potvrdil rozhodnutie Kongresu. Tento krok ho neodvratne zaväzuje k priamej a ku komplexnej odpovedi na teroristické útoky. Bush poďakoval obom komorám parlamentu, že mu dali právomoc viesť vojnu proti teroristom a zaviazal sa konzultovať s Kongresom prípadné reakcie USA. Od 11. septembra sa Bush usiluje zostaviť širokú medzinárodnú koalíciu na chytenie zodpovedných za teroristické útoky a na začatie vojny proti teroristickej chobotnici Osamu bin Ladína. Ramená tejto chobotnice siahajú od severnej Afriky až do Ázie. Podporu USA už vyslovili členovia NATO a väčšina európskych krajín, Austrália, Južná Afrika a viacero arabských krajín. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana ubezpečil včera arabské krajiny, že tvoriaca sa svetová koalícia proti terorizmu nie je zameraná proti nim samotným a proti islamu.

Spojenci

Zostavovaniu koalície predchádza intenzívna diplomatická činnosť. Prezident USA prijal v utorok prezidenta Francúzska Jacqua Chiraca. Chirac sľúbil Bushovi spoluprácu pri boji s tými, ktorí zaútočili na Washington a New York, ale keď hovoril o ich útokoch, nepoužil slovo vojna. Francúzsko podľa neho urobí všetko potrebné pre elimináciu terorizmu vo svete. Zmienil sa aj o možnej vojenskej spolupráci medzi Francúzskom a USA, ale až po spoločnom preštudovaní všetkých aspektov vojenskej operácie. Chirac sa zmienil o nevyhnutnosti zaviesť nové iniciatívy v oblasti právnej, spravodajskej a ochrany pred praním peňazí teroristických kruhov. Spolupráca v týchto oblastiach sa musí rozšíriť na všetky technické prostriedky, ktoré krajiny majú k dispozícii, a zároveň sa musia modernizovať, podotkol. Krátko po Chiracovi pricestovala do USA aj indonézska prezidentka Megawati Sukarnoputrí, ktorá sa stretla s Bushom včera. Indonézia je najľudnatejšou moslimskou krajinou sveta. Poslanci dolnej komory nemeckého parlamentu - Bundestagu - včera väčšinou hlasov prijali návrh umožňujúci účasť nemeckých síl na prípadných odvetných útokoch USA a poskytnutí príslušných vojenských prostriedkov. Grécko sa podľa predsedu vlády v Aténach Kostasa Simitisa zúčastní na iniciatívach NATO. Japonská vládna koalícia včera súhlasila so zmenou ústavy v snahe umožniť logistickú podporu odvetnej akcii zo strany USA. Japonská ústava odmieta vojnu ako prostriedok na urovnanie sporov a podľa interpretácie vlády to znamená zákaz poskytnutia pomoci spojencovi v prípade, že je napadnutý. Tokio vylučuje priamu účasť japonských vojenských jednotiek na odvetnom útoku, zvažuje však spôsob, ako poskytnúť USA viditeľnú podporu.

Stanovisko Ruska

Ruská federácia sa doteraz do vojenských akcií USA nezapojila a nechce sa na nich podieľať ani v budúcnosti. V hlavnom meste Tadžikistanu Dušanbe to včera vyhlásil náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Anatolij Kvašnin, ktorý skonštatoval, že pre posilnenie ruskej 201. divízie na hraniciach Tadžikistanu s Afganistanom nevidí v tejto chvíli dôvod. V prípade odvetného útoku USA na Afganistan ruská pohraničná služba neočakáva presun bojovníkov Talibanu a teroristu bin Ladína na sever k hraniciam s Tadžikistanom, vyhlásil včera hovorca ruskej pohraničnej služby Sergej Ivančenko. Potvrdil však, že na hraniciach Tadžikistanu s Afganistanom, kde je rozmiestnená 201. motostrelecká divízia ruskej armády, je situácia napätá. Zo strany jednotiek Talibanu dochádza k pravidelným provokáciám a streľbe na ruských pohraničníkov nielen z ľahkých, ale aj z ťažkých zbraní. Ruské jednotky sú vo zvýšenej pohotovosti a v prípade potreby môžu byť do štyroch hodín privolané ďalšie posily. Od 8000 do 12 000 utečencov sa zhromaždilo na ostrovoch hraničnej rieky Piandž - prítok rieky Amudarja. Utečencom chýbajú potraviny a lieky.

O situácii, ktorá nastala po útokoch na USA, včera v Moskve rokovala ruská Štátna duma. Hlasmi 380 poslancov bola schválená koncepcia Vyhlásenia o boji s medzinárodným terorizmom. Poslanci vyzývajú prezidenta Vladimira Putina, aby inicioval vytvorenie medzinárodného protiteroristického strediska. Podpredseda výboru Štátnej dumy pre obranu Alexej Arbatov tlmočil svoje presvedčenie, že väčšina poslancov podporí účasť Ruska v antiteroristickej koalícii po boku USA, ale v „nevojenskej podobe“. Váhanie ruských poslancov včera ostro kritizoval poslanec a predseda Únie pravicových síl (SPS) Boris Nemcov. „Rusko by malo otvorene povedať: sme s Európou a USA,“ vyhlásil Nemcov, podľa ktorého Rusko môže už po tretí raz od roku 1945 premeškať historickú šancu, lebo Moskva po druhej svetovej vojne odmietla Marshallov plán obnovy a zaspala aj pri páde Berlínskeho múru.

Afganská hra o čas

Duchovný vodca afganského vládneho hnutia Taliban mulláh Muhammad Omar včera uviedol, že je pripravený rokovať s USA o vydaní Osamu bin Ladína. „Nesnažili sme sa o to, aby sme mali problémy s USA,“ vyhlásil Omar na zhromaždení islamských klerikov, na ktorom sa diskutuje o ďalšom osude bin Ladína, ako aj o možnosti vojenskej odvetnej akcie zo strany USA. „Rokovali sme už so súčasnou aj s minulou americkou administratívou a sme pripravení na ďalšie kolá rokovaní,“ dodal Omar. Stovky moslimských klerikov sa včera v Kábule začali radiť o tom, či by Afganistan mal vyhovieť požiadavke medzinárodného spoločenstva na extradíciu bin Ladína. Alternatívou vydania bin Ladína Washingtonu a jeho spojencom je pre nich rešpektovanie výzvy duchovného vodcu vládnuceho afganského hnutia Taliban Muhammada Omara na svätú vojnu (džihád) proti USA a každej inej krajine, ktorá sa zúčastní na eventuálnej vojenskej akcii proti Afganistanu. Podľa Omara je požiadavka na vydanie bin Ladína len zámienkou na zvrhnutie úradujúcej vlády Afganistanu. Zdôraznil, že medzinárodné spoločenstvo by malo Najvyššiemu súdu Afganistanu alebo klerikom najmenej troch islamských krajín predložiť dôkazy o tom, že za teroristickými útokmi v USA skutočne stojí Osama bin Ladín. Muhammad Omar vyzval včera USA, aby boli trpezlivé v súvislosti s požiadavkami na vydanie Osamu bin Ladína. Hnutie Taliban včera požiadalo reportérov televíznej stanice CNN, aby opustili krajinu. Mnohí občania západných krajín už Afganistan opustili. Z krajiny doteraz ušlo 3,7 milióna ľudí, z toho 2,5 milióna žije v Pakistane, zvyšok v Iráne a 5000 utečencov čaká na pakistansko-afganských hraniciach.

Iracké dementi

Iracký minister zahraničných vecí Nádžím Sabríh včera odmietol akúkoľvek účasť Bagdadu na minulotýždňových teroristických útokoch v USA, o čom informovala predtým americká televízna stanica CBS. Spojené štáty, Veľká Británia, západné krajiny a zvyšok sveta vedia veľmi dobre, že Irak nemá žiadnu spojitosť, či už blízku alebo vzdialenú, s útokmi proti americkým záujmom, uvádza sa vo vyhlásení irackej diplomacie.

Sýrsky prezident Bašar Asad konzultoval v utorok postoj arabských krajín k protiteroristickej koalícii USA v Jemene, Saudskej Arábii a v Egypte. S egyptským prezidentom Husní Mubarakom sa zhodol na nevyhnutnosti spolupráce s medzinárodným spoločenstvom v boji proti terorizmu. Jemen i Sýria vyjadrili podporu boju s terorizmom, avšak priamo nesľúbili svoju účasť v protiteroristickej koalícii USA.

Nepravá česká stopa?

Komisia ministerstva obrany ČR nezistila žiadne skutočnosti, podľa ktorých by mohli členovia teroristickej organizácie al-Kajdá Osamu bin Ladína získať vzorky smrteľných jedov botulotoxínu a anthraxu zo zdrojov českej armády, uviedol včera hovorca rezortu obrany Milan Řepka. Britský denník The Mail on Sunday v nedeľu priniesol informáciu experta na terorizmus Simona Reeva, podľa ktorého členovia Ladínovej skupiny operujúcej v Albánsku získali neznáme množstvo smrteľných jedov z nemenovaného laboratória v ČR. Možnosť úniku smrteľných jedov z ČR do zahraničia preverujú dva špecializované tímy.

Tragická bilancia

Bilancia atentátov vzrástla doteraz na 5873 mŕtvych alebo nezvestných. V New Yorku našli v troskách Svetového obchodného centra (WTC) doteraz 218 tiel, z nich sa podarilo identifikovať 152. Nezvestných je podľa starostu mesta Rudolpha Giulianiho ešte stále 5422 ľudí, a to vrátane 157 ľudí na palubách dvoch boeingov, ktoré do veží WTC narazili. Vo Washingtone zahynulo alebo je nezvestných podľa doterajšej bilancie 189 ľudí, informoval Pentagón. Z nich 125 pracovalo na ministerstve obrany a 64 bolo na palube boeingu, ktorý sa na Pentagón zrútil. Z trosiek budovy vytiahli telesné pozostatky 85 ľudí. V lietadle, ktoré zrejme smerovalo na Washington a zrútilo sa v Pennsylvánii, zahynulo 44 ľudí, z toho sedem bolo členov posádky. Prezident USA súčasne podpísal zákon, na základe ktorého štát prispeje na likvidáciu následkov minulotýždňových atentátov sumou 40 miliárd dolárov.

Základne na Balkáne?

Osama bin Ladín má niekoľko základní aj na Balkáne, vyhlásil srbský minister vnútra Dušan Mihajlovič. „Organizácia bin Ladína má dve základne v Bosne a Hercegovine, dve v Kosove a je prítomná v Albánsku,“ povedal Mihajlovič, podľa ktorého jeho ministerstvo disponuje veľkým množstvom informácií o bin Ladínových aktivitách na Balkáne. „Poznáme ľudí, ktorí riadia filiálky globálnej organizácie bin Ladína, ktorý je prítomný tiež v Macedónsku,“ vyhlásil Mihajlovič.

(TASR, jnk)