Aktívni jadroví energetici

Zmluva o zákaze jadrových skúšok neuzavretá

V týchto dňoch je to päť rokov, čo OSN prijala Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. Zmluva začne platiť po 180. dňoch od okamihu, keď ju podpíše a ratifikuje posledný zo 44 štátov uvedených v jej prílohe. Ide o krajiny prevádzkujúce jadrové reaktory, medzi ktoré patrí aj Slovensko. My sme zmluvu už ratifikovali, no niektoré štáty ešte stále nie, a tak ani po piatich rokoch nenadobudla účinnosť. Medzinárodné spoločenstvo však realizuje jej zámer a v rámci neho sa vytvára efektívny kontrolný mechanizmus na zisťovanie a identifikovanie prípadných jadrových pokusov. Slovensko sa do tohto veľkého celosvetového projektu aktívne zapojilo. Národným orgánom, ktorý z rozhodnutia vlády zabezpečuje všetky činnosti vo vzťahu k zmluve, je Úrad jadrového dozoru (ÚJD) SR. Podľa potreby však spolupracuje s ostatnými rezortmi. Ako sa hovorí v jednom z úvodných článkov zmluvy, na

dosiahnutie cieľa

a jej účelu, na plnenie ustanovení vrátane medzinárodného overovania. Na plnenie zriadili Organizáciu zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a jej technický sekretariát s medzinárodným dátovým strediskom, ktoré sídli vo Viedni. Príspevok ÚJD spočíva okrem iného vo vypracovaní niekoľkých príspevkov pre operačný manuál, ktorý vytvára technický sekretariát organizácie. Podľa manuálu budú v prípade potreby inšpektori tejto organizácie kdekoľvek vo svete verifikovať tzv. inšpekciou na mieste, celosvetovou monitorovacou sieťou, zistené prípadné jadrové pokusy. ÚJD už poskytol tejto organizácii svoje príspevky na vypracovanie postupov pri styku medzinárodných inšpekčných tímov s masmédiami, čo je mimoriadne citlivá záležitosť, keď napríklad do podozrivého štátu prídu inšpektori s prenosnými monitorovacími aparatúrami. Ďalšie príspevky pre manuál sa vzťahovali na spôsob preverovania jadrových výbuchov pod hladinou mora, na prepravu medzinárodných inšpekčných tímov a ich logistického zabezpečenia, na niektoré procedúry pri vstupe a odchode inšpektorov z daného miesta či preverovaného štátu, ale aj na lety inšpektorov s potrebným materiálnym vybavením. ÚJD poskytol aj podklady na prijatie pravidiel pri stretnutí medzinárodných inšpekčných tímov s predstaviteľmi štátov, ktoré sa stanú podozrivé z prípadného jadrového výbuchu, ale aj podklady na

spôsob merania

rádionuklidov a ďalšie. Okrem ÚJD však aj ďalšie štáty, ale nebolo ich veľa, poskytli technickému sekretariátu podklady na vypracovanie takéhoto manuálu. Prípadné jadrové pokusy pod hladinou mora stále nie sú vylúčené, podobne ako aj podzemné výbuchy. Výbuchy pod hladinou vody však majú mnoho špecifík. Testovanie zbraní alebo nebodaj ich použitie v takomto prostredí sa dá totiž z viacerých dôvodov ťažko dokázať, hoci by na miesto činu uvedená organizácia vyslala svojich inšpektorov. V technickom zabezpečení inšpekcií na svetových moriach je niekoľko nedoriešených vecí. Musí sa vyriešiť aj to, či má mať organizácia na tento účel vlastnú špeciálnu loď alebo si ju bude prenajímať. A ak áno, tak od koho. Problematické je však aj odhalenie vinníka v prípade pokusov v medzinárodných vodách vo väčšej vzdialenosti od pevniny.

V súčasnosti sa pripravuje celosvetový monitorovací stacionárny systém na identifikáciu možných jadrových výbuchov. Príslušné stanice budú rozmiestnené najmä na súši. V moriach bude dovedna len jedenásť (!) hydroakustických staníc, pretože dokážu detekovať signály z veľkých vzdialeností. Experti hovoria, že napriek veľkosti a členitosti morí tento počet bude dostačujúci,

pretože vo vode

sa seizmické a zvukové „poruchy“ šíria lepšie ako v pôde a žiadny jadrový výbuch nebude môcť uniknúť pozornosti odborníkov obsluhujúcich tento systém. Experti sú presvedčení, že každý jadrový výbuch so silou od jednej kilotony (1000 ton klasickej trhaviny) vyššie bude sa dať týmto systémom spoľahlivo detekovať či už pod zemou alebo aj pod hladinou mora. Samotná identifikácia presného miesta stacionárnymi a následne prenosnými detekčnými stanicami bude značne sťažená, lebo únik rádionuklidov je limitovaný vzhľadom na ich absorbovanie veľkým množstvom vody a ich rozptylom. Podľa dostupných informácií systém odhalí aj prípadné havárie ponoriek, ak na ich palube exploduje napríklad torpédo s jadrovou náložou. Napriek tomu, že Slovensko ratifikovalo uvedenú zmluvu, potrebujeme aj aplikačný zákon, aby právnické aj fyzické osoby dodržiavali povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. ÚJD má už vypracovaný návrh zákona, dokonca v paragrafovom znení. Na legislatívne konanie ho predloží až keď zmluva bude platná.

Vladimír Turanský

Ničivá sila jadrovej munície

Kritické množstvo uránu 235 v náloži bez reflektora je 49 kg. Sila takejto nálože predstavuje 135 kiloton (kt) (bomba zhodená na Hirošimu mala 20 kt). Pre reflektor z 10 cm hrubého berýlia je kritická hmotnosť len 14 kg U 235 (39 kt). Kritická výbušná náplň plutónia pri 24 cm hrubom reflektore z prírodného uránu je len 4,4 kg a odhadovaná sila nálože 13,5

Na svete je päť zón bez jadrových zbraní

1959 prijali zmluvu o denuklearizácii Antarktídy

1967 Latinská Amerika a Karibská oblasť

1985 bezjadrová zóna v južnom Pacifiku

1995 oblasť juhovýchodnej Ázie (zmluva z Bangkoku)

1996 zóna bez jadrových zbraní v Afrike