Geostrategické afganské siločiary

Zbigniew Brzezinski, ktorý mal a má veľký vplyv na zahraničnú politiku USA nielen ako Carterov poradca pre otázky národnej bezpečnosti, ale aj ako jedna z najuznávanejších kapacít v odbore politológie, medzinárodných vzťahov, geopolitiky a stratégie, vo svojej knihe Veľká šachovnica zaraďuje Afganistan do oblasti „eurázijského Balkánu“. Táto podľa neho okrem Afganistanu zahŕňa aj kaukazské a stredoázijské krajiny na území bývalého ZSSR. „Tradičný Balkán predstavoval v boji o európsku nadvládu potenciálnu geopolitickú výhru. Eurázijský Balkán so svojou nevyhnutne vznikajúcou dopravnou sieťou, ktorá nakoniec spojí najbohatšie a najpriemyselnejšie centrá na východnom a západnom cípe oblasti, má tiež svoj nemalý geopolitický význam,“ tvrdí Brzezinski, avšak dodáva: „Ale eurázijský Balkán je nekonečne zaujímavejší ekonomicky: na jeho území sa okrem mimoriadnych zásob nerastného bohatstva vrátane zlata nachádzajú obrovské ložiská zemného plynu a ropy.“

Podľa Brzezinského je jednou z hlavných strategických charakteristík tejto oblasti mocenské vákuum, pričom tu Spojené štáty vďaka svojmu vplyvu vystupujú ako hlavný rozhodca. Takáto pozícia im zjavne vyhovuje. „Aj napriek tomu, že USA ležia ďaleko, majú veľký záujem na udržaní geopolitického pluralizmu v postsovietskej Eurázii a vystupujú v pozadí ako čím ďalej významnejší, hoci nepriamy hráč, s jasným úmyslom nielen využiť prírodné zdroje regiónu, ale tiež zabrániť Rusku vo výlučnej nadvláde nad týmto geopolitickým priestorom. Touto aktivitou Amerika jednak sleduje vlastné geostrategické ciele, jednak zastupuje svoje rastúce ekonomické záujmy a záujmy Európy a Ďalekého východu, a to tým, že chce do tejto až doteraz uzavretej oblasti získať neobmedzený prístup,“ píše sa v knihe Veľká šachovnica. Kľúčom úspechu je podľa Brzezinského kontrola zásob ropy a zemného vplyvu v Kaspickom mori: „Ak ropa stále bude tiecť cez ruské územie a ropovod bude ústiť v ruskom čiernomorskom prístave Novorossijsk, politické dôsledky tohto stavu budú celkom evidentné, bez toho, aby Rusko muselo siahnuť po otvorenej mocenskej hre. Región zostane pod nadvládou Moskvy, ktorá bude mať takú silnú pozíciu, že len ona sama rozhodne, ako nakladať s tunajším bohatstvom. A naopak, ak nejaká iná cesta pretne Kaspické more a bude pokračovať cez Azerbajdžan a Turecko k Stredozemnému moru a ak ďalšia cesta povedie cez Afganistan k Arabskému moru, nastane situácia, keď bude mocenský monopol na prístup do oblasti vylúčený.“

Kniha Veľká šachovnica vyšla v roku 1997. Odvtedy v „eurázijskom Balkáne“ došlo k jednej veľkej zásadnej zmene. Väčšinu afganského územia dobyli islamistickí fundamentalisti z Talibanu, ktorí sem prišli z Pakistanu a vo vojenskom ťažení odsunuli zvyšné, medzi sebou súperiace afganské frakcie na sever krajiny. Strategický priestor medzi regionálnou veľmocou Iránom, expandujúcou Čínou a jadrovým Pakistanom, nachádzajúci sa navyše neďaleko Ruska, sa ocitol v rukách nevyspytateľného, no relatívne stabilného islamského režimu. Čo by tak mohla zmeniť zahraničná intervencia do tejto krajiny?

Rastislav Boldocký