Vývoz surovín oberá o prácu

V čase „klubových prázdnin“ odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďalší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Ján Jasovský, poslanec Národnej rady SR.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Domnievam sa, že základným nedostatkom hospodárskej politiky SR je nesystémovosť. Pri hodnotení základných ukazovateľov je potrebné vychádzať z dôkladných analýz makro- a mikroukazovateľov a ich vzájomnej afinity. Obávam sa, že sa stávame jedným z veľmi chudobných štátov v Európe, pretože aj prílev zahraničných investorov je skôr motivovaný lacnou kvalifikovanou pracovnou silou. Príjmy štátneho rozpočtu aj vplyvom čiernej a sivej ekonomiky sú nedostatočné, pričom nie sú vytvorené vnútorné rezervy v štátnom rozpočte. Platby občanov za služby sú vysoké, pohľadávky málo aktívne, deblokácie sú stratové. A čo považujem za mimoriadny nedostatok je, že príjmy z privatizácie nejdú na rozvoj ekonomiky, výrobných programov a do samospráv, ale ich prejedáme. Uvediem niekoľko konkrétnych čísel. HDP za posledné dva roky rástol pomalým tempom (1,2, resp. 2,2 %, čo je nižší rast ako v Maďarsku, Poľsku, ČR, Slovinsku) a vôbec nedosahuje úroveň rastu z obdobia Mečiarovej vlády. Inflácia sa zvýšila na 10,6 až 12 %. Miera nezamestnanosti dosiahla katastrofálne rozmery 18 - 20 % a sme na poprednom mieste v Európe. Saldo bežného účtu k HDP v roku 1998 tvorilo až mínus 10 %, čo je najvyššia úroveň zo všetkých transformujúcich sa krajín. Ťažko je hľadať národohospodársky ukazovateľ, ktorý by identifikoval pozitívne zmeny v slovenskej ekonomike. Vláde sa nepodarilo vytvoriť podnikateľské prostredie, ktoré by motivovalo k rozvoju aktivít. Prijímaná legislatíva je pre malých a stredných podnikateľov skôr demotivujúca.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Niektoré slovenské podniky už prejavujú životaschopnosť, a treba pre ne vytvoriť tie isté ekonomické podmienky ako pre zahraničných investorov tak, aby sa ich konkurenčná schopnosť neznižovala a aby prežili v tvrdej konkurencii na svetových trhoch. Druhou skupinou podnikov, ktoré treba podporiť, sú podniky, ktoré spracúvajú domácu surovinu. Napríklad v minulom roku sa zo Slovenska vyviezlo viac ako 1,7 milióna kubíkov surového dreva. Ide o vzácnu obnoviteľnú surovinu, ktorej finalizácia môže prispieť k vytvoreniu 8- až 10-tisíc pracovných miest. Nie som proti liberalizácii zahraničného obchodu, ale spoliehať sa len na trh, ktorý vyselektuje schopných a neschopných, je naivná ekonomická politika. Podpora firiem, ktoré spracúvajú domácu surovinu, je atraktívna a efektívna. Strojársky priemysel má kapitál v kvalitnej pracovnej sile. Potrebuje však okrem peňazí aj prístup na zahraničné trhy, čo je problém riešiteľný v spolupráci so zahraničnými investormi. Veľké výrobné a obchodné transakcie potrebujú financovanie, čo by malo byť jednou z prioritných úloh bánk. Turistický priemysel na Slovensku má veľmi dobré prírodné podmienky, čo si však vyžaduje investície, vybudovanie infraštruktúry, veľa organizačnej práce a predovšetkým podporu vlády.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Slovenská koruna nekopíruje skutočný stav našej ekonomiky. Predaj (po ozdravení a reštrukturalizácii) bankových domov je minimálne o jednu tretinu podhodnotený, ako je ich skutočná cena. Núka sa otázka. Bolo to potrebné? Odpoveď je komplikovaná, lebo za tým stojí politické rozhodnutie. Pretože sa domnievam, že to nebolo ekonomicky odborné rozhodnutie, nesie vláda plnú zodpovednosť za tieto transakcie. Ako budú zabezpečené relevantné informácie o fyzických a právnických osobách? Bankový sektor vnímam rozpačito, s určitou nedôverou, lebo výsledky ozdravovacieho procesu Slovenskej sporiteľne, VÚB a IRB neboli transparentné, boli skôr účelové a nechránili záujmy štátu. Dotácia bánk z prostriedkov občanov a následne ich predaj je aj neúcta k občanovi, pretože táto obchodno-finančná transakcia nie je ozdravovacím krokom, ale škodou na občanovi. Vstup zahraničných bánk do slovenského finančného systému je dominantný a prakticky bude ovládať slovenský finančný trh. Je naivné si myslieť, že zahraničné banky nemajú svoje vlastné záujmy, ktoré sa zatiaľ nedajú presne identifikovať. Nie je možné očakávať, že slovenský transformujúci sa priemysel je schopný splniť tie isté podmienky ako stabilizované zahraničné firmy.

4. Aký je váš názor na menovú situácie SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Menová situácia SR je odrazom úrovne ekonomiky štátu a odrazom politických turbulencií a kríz v spoločnosti. Vývoj kurzu nie je možné posudzovať za obdobie niekoľkých mesiacov. Krátkodobé výkyvy sú často spôsobené špekulatívnymi postupmi na finančných trhoch, ale aj politickými udalosťami. Takéto krátkodobé hodnotenie sa často zneužíva na politikárčenie. Dobre sa pamätám na vystúpenie ministerky financií, ktorá zdôvodňovala poklesy kurzov vypísaním referenda a podobne. Takýmto hodnoteniam by som sa rád vyhol. Príčiny krátkodobých výkyvov sú totiž niekedy ťažko identifikovateľné. Dlhodobejšie trendy sú však jasné, pokles výmenného kurzu oproti EUR a tiež oproti USD. V medziročnom porovnaní sa koruna znehodnotila oproti EUR o viac ako 3 % a v porovnaní s USD až o 12,5 %. Iste to podporilo naše vývozné aktivity, ale platobnej bilancii zahraničného obchodu to veľmi nepomohlo. Znehodnotenie meny nekopíruje infláciu a aj podnik, ktorý exportuje na európske trhy, nakúpi menej domácej suroviny. Zdražujú sa domáce investície a aj cena pracovnej sily je relatívne drahšia. Čo ma však ešte znepokojuje, je výška úrokových mier vkladov občanov, pretože sú nižšie ako miera inflácie. Vklady občanov sa znehodnocujú a je len otázkou času, keď zistia, že viac je vlastne menej a znížia sa úspory obyvateľstva. Pokiaľ ide o očakávaný vývoj slovenskej koruny, bude naň pôsobiť vývoj deficitu štátneho rozpočtu, zahraničnoobchodná bilancia, ale aj stav slovenskej ekonomiky.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- V rámci podnikania bude dôležitá úverová politika v právnom štáte, spravodlivé rozdeľovanie dotácií, ľudský prístup a medziľudské vzťahy. Pri definovaní hlavných úloh hospodárstva (podnikania) ide o pokračovanie riešení zmien štruktúry transformujúcej sa ekonomiky štátu. Medzi hlavné úlohy rozvoja patrí výroba i obchod, najmä odbyt. Štandardne podľa reálnych predpokladov mať významnú stratégiu odbytu (obchodu a zahraničného obchodu). Do výroby zapojiť čo najviac domácich subjektov. Jedným z hlavných cieľov je pripraviť slovenské podniky na vstup do EÚ tak, aby boli konkurencieschopné, aby už v prípravnej fáze nedochádzalo k ich likvidácii. Tomu je potrebné prispôsobiť legislatívu aj vyjednávací proces o vstupe do EÚ. Veľkou brzdou podnikov je rozsiahla platobná neschopnosť. Vývoj platobnej neschopnosti sa v posledných rokoch výrazne zrýchlil a jej objem presiahol tri štvrtiny HDP a v absolútnej hodnote to tvorí viac ako 500 mld. Sk. To môže stiahnuť do priepasti aj prosperujúce a vysoko ziskové podniky. A novoprijatá legislatíva nie je v tomto smere najšťastnejší krok, pretože nevychádza z ekonomickej reality. Je potrebné vážne sa zaoberať aj problémami riadenia akciových spoločností z hľadiska legislatívneho a etického. OECD odporučilo prijať štandardy správy podnikov, ku ktorým patria základné práva akcionárov, zodpovednosť členov správnych orgánov, rovnocenné zaobchádzanie s akcionármi, úloha záujmových skupín (vrátane regionálnych úrovní), ale predovšetkým zverejňovanie informácií a transparentnosť.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia mierny nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Záujmom každého občana by mal byť taký prístup, aby bol zamestnaný, a aby aj on urobil ústretové kroky na získanie zamestnania. Štát musí vytvárať podmienky aj pre podnikateľov, aby mohli zamestnávať bez zábran. V oblasti sivej a čiernej ekonomiky musí dôjsť k obratu, k urýchlenej náprave (tu sa pohybujú alebo sú veľké peniaze - možno presahujúce štátny rozpočet). Načrieť do latentných peňazí a premeniť tento pasystém na zdravo fungujúcu ekonomiku. Zatrhnúť rast počtu zbohatlíkov a podporovať poctivo nadobudnutý kapitál či osobný majetok (nadobudnutý podľa platných zákonov). Tu treba hľadať rozuzlenie príčin zaostávania ekonomiky. Veľkú časť energie spoločnosť spotrebúva na protizákonné hospodárenie (ako žiak, keď svoj osobný čas venuje písaniu ťahákov). Nezamestnanosť nie je len ekonomickým problémom. Sociálne dôsledky vysokej nezamestnanosti, ktoré ju sprevádzajú, ako je strata návykov k práci, kriminalita a niektoré ďalšie, majú trvalé následky. Učňovské školstvo je devastované a mladí ľudia nemajú možnosť získať profesionálnu odbornosť ani návyky k práci. To znehodnocuje kvalitu pracovnej sily. Často sa stretávame s podnikateľmi, ktorí hľadajú kvalitných elektrikárov, sústružníkov, strojných zámočníkov, zváračov a celý rad ďalších profesionálne zručných pracovníkov. Jednorazové kurzy nenahradia systematické vzdelávanie, môžu ho len doplniť a zlepšiť mobilitu pracovnej sily. Druhým problémom je vytváranie pracovných miest. Slovensko nie je bohaté na suroviny, a preto je hriech ich nefinalizovať. Turistický priemysel potenciálne môže vytvoriť niekoľko tisíc pracovných miest. Nemôžeme však malého podnikateľa, ktorý vlastní penzión a zamestnáva troch ľudí, ničiť daňami a odvodmi.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Ovplyvňovať poslancov, aby prijímané zákony, najmä pre rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií boli odborne a legislatívne na dobrej úrovni.