Taliban požiada Ládina o odchod

Washington a Londýn sa pripravujú na desaťročnú vojnu proti terorizmu

Islamskí klerici (ulemovia) včera vyzvali hlavného podozrivého v súvislosti s minulotýždňovými útokmi v USA Usáma bin Ládina, aby dobrovoľne opustil Afganistan. „Ulemovia chcú, aby Afganistan podporil Usáma bin Ládina, ktorý by mal na základe svojho vlastného a dobrovoľného rozhodnutia opustiť Afganistan,“ uviedla včera tlačová agentúra Bachtár. Biely dom však rozhodnutie afganských duchovných odmietol. Podľa USA má byť hlavný podozrivý zo spáchania minulotýždňových atentátov v USA odovzdaný príslušným úradom.

Vodcovia hnutia Taliban pravdepodobne prijmú toto odporúčanie. Informoval o tom minister školstva Amir Chán Muttakí. „Žiadosť bola vznesená..., sme si istí, že Jeho Excelencia Amir-al-Mominín (Vodca veriacich) postupoval vždy podľa rozhodnutí učencov a aj odteraz bude postupovať podľa pokynov duchovných,“ povedal Muttakí na tlačovej konferencii. Na otázku, či bin Ládin odíde z Afganistanu, minister odvetil, že si to vyžiada čas. Muttakí tiež povedal, že nevie, ako saudskoarabský multimilionár, ktorý je už roky „hosťom“ duchovného vodcu Talibanu mulláha Muhammada Umara, z Afganistanu odíde.

Pakistanské ministerstvo zahraničných vecí včera uviedlo, že nemôže hodnotiť rozhodnutie veľkej rady (šúry) najvplyvnejších islamských klerikov (ulemov) o tom, že Usámovi bin Ládinovi odporučí opustiť Afganistan, pretože potrebuje dobre poznať všetky detaily ediktu. „Keď dostaneme úradnú verziu ediktu, budeme schopní vyvodiť dôsledky,“ uviedol hovorca pakistanského ministerstva zahraničných vecí.

Zároveň však na rozličných úrovniach pokračujú prípravy na eventuálny vojenský zásah proti terorizmu. Šéf Bieleho domu George W. Bush mal mať včera večer v americkom Kongrese prejav o súčasnej politickej situácii v USA a vo svete. Za normálnych okolností vystúpi prezident USA v americkom Kongrese len raz za rok. George W. Bush pred novinármi zdôraznil, že deklarovaná svetová kampaň proti terorizmu nebude „náboženskou vojnou“. Spojené štáty americké okrem toho vyzvali svojich občanov, aby zvážili potrebu prípadnej cesty alebo pobytu v Jemene a v Turkménsku. Zmenu postoja Tadžikistanu proti možnej utečeneckej vlne z Afganistanu a vo vzťahu k vojenskej spolupráci so Spojenými štátmi včera oznámil prezident republiky Imomali Rachmanov. Najvyšší predstaviteľ ani nie trojmiliónového Tadžikistanu včera počas inšpekcie hranice s Afganistanom povedal, že ruské jednotky umiestnené na tadžicko-afganských hraniciach budú brániť prípadným utečencom z Afganistanu v pokuse o vstup na územie Tadžikistanu.

Dlhá vojna?

USA a Británia v tajnosti pracujú na plánoch desaťročnej vojny proti terorizmu pod názvom operácia Noble Eagle (Vznešený orol), ktorej cieľom bude zničiť teroristické bunky a siete po celom svete. Informoval o včera britský denník Times s odvolaním sa na zdroje z obranných kruhov. Aj napriek rozmiestňovaniu amerických jednotiek v Perzskom zálive a v Indickom oceáne nedôjde vraj k žiadnej masovej invázii do Afganistanu a ničomu podobnému vojne proti Iraku v roku 1991. Washington aj Londýn odmietli myšlienku útoku medzinárodnej koalície pod vedením USA na Afganistan ako trest za to, že ukrýva Usamu bin Ládina, hlavného podozrivého z teroristických atentátov v USA. „Nemá zmysel vypáliť množstvo rakiet za milióny dolárov, aby zničili prázdny stan vo výcvikovom tábore bin Ládina za desať dolárov,“ uviedol pre Times nemenovaný zdroj z rezortu obrany.

Denník Guardian prichádza s podobnou teóriou o obmedzenom útoku na Afganistan, ktorý by mal slúžiť len na upokojenie americkej verejnej mienky. Okrem toho vyzýva Spojené štáty, aby do protiteroristickej kampane zaangažovali viac OSN, ktorá má už 18 mesiacov osobitného vyslanca pre Afganistan. Jej agentúry majú priamu skúsenosť s Talibanom, a ak Taliban Usamu bin Ládina vôbec vydá, tak pravdepodobne len do rúk OSN.

Bezpečnosť

Pretrvávajú aj obavy z ďalších teroristických útokov. Taliansko uzavrie počas budúcotýždňového zasadania ministrov zahraničných vecí z členských krajín NATO v Pozzuoli v blízkosti Neapola vzdušný priestor nad Neapolom pre civilné lety. Z bezpečnostných dôvodov bude neapolské medzinárodné letisko Capodichino v čase trvania summitu 25. - 27. septembra uzavreté. Talianski predstavitelia tak zrušia približne 225 letov, pričom povolené budú len štátne a vojenské lety.

Generálny tajomník NATO George Robertson včera ubezpečil, že aliancia je pripravená čeliť akýmkoľvek hrozbám zo strany teroristov. „Nemyslím si, že očakávate, že poviem niečo o našich bezpečnostných opatreniach, ale môžete si byť istí, že sme dobre pripravení čeliť akýmkoľvek hrozbám proti tomuto ústrediu,“ odpovedal Robertson novinárom v reakcii na informácie nemeckého týždenníka Stern, podľa ktorého je NATO pravdepodobným ďalším terčom teroristov.

Opatrenia EÚ

Ministri vnútra a spravodlivosti členských štátov Európskej únie včera v Bruseli prijali celý rad opatrení na boj proti terorizmu. Je medzi nimi vytvorenie špeciálnej protiteroristickej jednotky v rámci Europolu, posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti s USA a prísnejšie kontroly na vonkajších hraniciach EÚ. V reakcii na minulotýždňové teroristické útoky v New Yorku a vo Washingtone sa ministri na mimoriadnej schôdzke zhodli na potrebe zabezpečiť v EÚ urýchlene „najvyšší stupeň bezpečnosti“.

Varovanie

Izraelská tajná služba Mossad varovala ešte v auguste USA pred pripravovaným teroristickým útokom. S odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného vyšetrovateľa o tom vo včerajšom vydaní informuje denník Los Angeles Times. Mossad upozornil americkú stranu, že do USA preniklo až do 200 teroristov, ktorí plánovali „veľký úder“ proti Spojeným štátom.

Prepúšťanie

Druhá najväčšia letecká spoločnosť USA United Airlines (UAL) včera oznámila, že sa v najbližších dňoch s finančných dôvodov chystá redukovať počet svojich zamestnancov o približne 20 000 osôb. V dôsledku minulotýždňových teroristických útokov proti budovám Svetového obchodného strediska v New Yorku a Pentagónu vo Washingtone sa v najbližších dňoch počet letov lietadiel spoločnosti United Airlines znížil o 20 percent.

(TASR/by)