Každé zlo je aj na niečo dobré

Alexander F. Zvrškovec

Ľudské vlastnosti a naše charaktery sa najlepšie prejavujú v okamžikoch neočakávaných a nepravdepodobných. Tak tomu bolo aj niekoľko dní po tragických udalostiach v USA, keď sme sa doslovne stali očitými svedkami teroristického útoku na WTC a Pentagón. Naši politici reagovali diplomaticky korektne a vyjadrili sústrasť Slovenska nad týmito udalosťami. Čo bolo prekvapujúce, je to, že pri všetkej vážnosti sa niektorí z nich pokúsili oznámiť národu, že sme boli prví, ktorí takúto sústrasť vyjadrili. Tento politický primitivizmus má svoje korene v trénovanej snahe starých pamätníkov päťročníc a časov, keď byť prvým bolo dôležitejšie, ako vedieť prečo. Ešte prekvapujúcejšou reakciou našich politikov bola ich priam srdcervúca účasť na troch minútach ticha. Nastoľuje sa však otázka, prečo práve len teraz? Prečo nie vtedy, keď sa zabíjali ľudia - civilisti v iných končinách sveta. Alebo je to tak, že naši politici sú presvedčení, že život človeka na Manhattane má väčšiu hodnotu ako život človeka v Rwande, na Strednom východe a inde? Ako Európan vidím veľkú disproporciu v týchto reakciách a jediným vysvetlením je, že naši predstavitelia sa snažia ukázať také vlastnosti, ktoré nemajú, ale ktoré sa práve nosia. Alebo je to tak, že vždy ukazujú to, čo si myslia, že treba ukázať!

Nie je pochybnosť o tom, že sa nachádzame v období veľkých zvratov. Tí, čo nás zastupujú, boli len nedávno presvedčení o tom, že slnko aj vychádza, aj zapadá v Moskve. Ich duševné hodnoty boli jednoznačne definované ako delenie buniek a kmitanie atómov v evolučnom procese prírody, spojenom s revolučným hnutím tých, ktorí tomu verili alebo museli veriť. Keď niekdajší materialisti dnes vedú dav veriacich do Ríma a sú presvedčení o tom, že slnko vychádza a zapadá v USA, je namieste, aby slovenský platiteľ dane začal rozmýšľať sám.

Ak je niekto ochotný obetovať svoj život, tak musí veriť, že jeho obeť nebola zbytočná. Čo ak je tomu naozaj tak, že niekto chce s nami nadviazať dialóg a naša administrácia a naši politickí predstavitelia sú takí neschopní, že nedokážu správne reagovať. V takom prípade sú títo „teroristi“ tiež hodní tichej minúty. S veľkou pravdepodobnosťou je to však zneužitie mladých ľudí na účely, kde ich obete sú kalkulovaným rizikom. Veľa z nás si pamätá na svoju mladosť, keď dialóg s druhou stranou bol vedený s vtedajšími politikmi, ktorých sme zbožňovali a ktorí sa ukázali byť prvotriednymi podvodníkmi. Tí by nás tiež obetovali bez mihnutia oka.

Právom rozhnevaní Američania sa chcú pomstiť. V kúte mojej čiernej duše by som rád videl zábery z pádu Kábulu, kde námorná pechota vyvesí vlastnú vlajku. Otázkou je však, čo potom? Návrat vojakov domov k mamám a frajerkám by tiež na chvíľu udržal emocionálne endorfíny kresťanského a židovského sveta na terajšej úrovni. Mám však pocit, že sa musíme upokojiť a začať rozmýšľať skôr, ako začneme útočiť.

Terorizmus más svoje korene v nedostatku demokracie a materiálneho zabezpečenia. Musíme ukončiť podporu diktatúr, či už náboženských, pravicových alebo ľavicových. Musíme tiež pochopiť, že sme spoluzodpovední za materiálny blahobyt nielen nás, ale aj iných.

Najdôležitejšou úlohou je však dať adieu takým politikom, ktorí si na ľudských tragédiách prihrievajú vlastnú polievku.

Alexander F. Zvrškovec