Kľúč v rukách stavebníctva

V čase „klubových prázdnin“ od júla do začiatku jesene odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďaľší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Richard Frimmel, starosta Bratislava - Nové Mesto.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Pozitívne hodnotím nižšiu cenu peňazí. Úvery v mierach 25 a viac percent nahradili úvery 8 - 15 %. Zároveň termínované vklady vo výške maximálne 7 % nútia investorov finančné prostriedky vkladať do investícií. Žiaľ, výkyvy v politike sa ešte stále prejavujú v ekonomike.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Bez ohľadu na mieru, ktorú tvorí národný dôchodok, považujem stavebníctvo a jeho rozvoj za veľmi dôležitý pre vývoj celého hospodárstva. Zamestnáva veľké množstvo ľudí, ako aj pre jeho rozmanitú štruktúru pracovníkov (od pomocných robotníkov až po špičkových odborníkov). Zároveň viaže na seba veľa pracovníkov iných odvetví hospodárstva. V oblasti stavebníctva nikdy nebudú v krajine, ako je Slovensko zanedbateľné štátne zákazky, ktoré už dnes poriadne ani neevidujeme:

- výstavba komunikačnej siete a diaľnic,

- výstavba informačných a ostatných sietí,

- výstavba vodných diel národného významu,

- meliorácia a úprava tokov riek a potokov,

- bytová výstavba.

V posledných desiatich rokoch žijeme z predchádzajúceho obdobia a význačné zákazky štát nerealizoval. Ďalšou oblasťou, ktorá nie je štátom, ale ani politicky dostatočne podporovaná, je turizmus a využívanie krás Slovenska. Netransparentná politika v tejto oblasti odrádza od návštevy našej krajiny množstvo turistov. Považujem to za dôležité, pretože sú oblasti Slovenska, kde, keď chceme, aby ľudia žili, tak je potrebné im pomôcť. Nie je problém hovoriť o ďalších oblastiach národného hospodárstva, ale myslím si, že podpora týchto dvoch oblastí povedie k rovnomernejšiemu rozvoju našej krajiny, kým ostatné budú vytvárať bohaté mestá a hladové doliny, spojené s migráciou obyvateľstva.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Bankový sektor vnímam predovšetkým ako partnera pri zabezpečovaní finančných operácií vo vzťahu k rozpočtu našej mestskej časti. Skúsenosti s bankami, s ktorými spolupracujeme, sú dobré a v predchádzajúcich rokoch boli bezproblémové. Nie je však medzi nimi žiadna z uvedených bánk, ktoré sú spomenuté v otázke. Ozdravný proces v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB vnímam tak, ako väčšina občanov Slovenska, s rozpakmi. Nie je mi úplne jasný pomer vložených prostriedkov, ktoré boli potrebné na ozdravenie týchto bankových inštitúcií a následný prínos pre našu ekonomiku.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Hodnotu slovenskej koruny oproti EUR a USD už by nemali ovplyvniť žiadne politické kauzy, ani voľby do vyšších územných celkov, pretože ich dosah je len lokálny. Myslím si, že v druhom polroku 2001 bude slovenská koruna oproti uvedeným menám stabilizovaná.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- Formulovať hlavné úlohy pre hospodárstvo a podnikanie sa v súčasnej etape vývoja našej spoločnosti neodvážim. Myslím si však, že ďalší rozvoj nášho hospodárstva a podnikateľskej sféry bude priamo úmerný stabilizovaným „pravidlám hry“ najmä v daňovej oblasti.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Nezamestnanosť ako fenomén našej krajiny je riešená úradnícky, bez kúska citu, vzájomnej väzby tých, čo za nezamestnanosť na Slovensku zodpovedajú a jej dôsledkov. Každý nezamestnaný znamená nulový príjem pre obec prostredníctvom podielových daní. Obciam treba odovzdať čo najviac kompetencií v riešení zamestnanosti a nezamestnanosti, lebo majú najviac informácií o práci „na čierno“ svojich občanov, ako aj o ich vzťahu k práci. Čo najviac kompetencií im treba dať v oblasti evidencie nezamestnaných. Zároveň je potrebné vytvoriť právne inštitúty, aby aj nezamestnaný musel niekoľko hodín denne pracovať vo „verejnoprospešných prácach“, a až potom mal nárok na príspevok v nezamestnanosti.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Mestská časť plní svoje úlohy v zmysle schváleného rozpočtu na rok 2001. Môže ich plniť len pri dostatočnom príjme. Aj pri vynakladaní väčšej snahy ako v predchádzajúcom období rastie snaha daňovníkov neplatiť povinné dane, poplatky či zmluvné záväzky. Manažovaním pohľadávok ako nového ekonomického fenoménu v mestskej časti Bratislava - Nové Mesto držíme úroveň príjmov na prijateľnej výške, a tým sa vytvárajú podmienky na splnenie úloh rozpočtového roka. Cieľom je dosiahnuť mierne prebytkový rozpočet pri splnení prijatých úloh.