Poľská ľavica zdedí

ekonomickú priepasť

„Žiadny zázrak sa neobjaví cez noc. Králika z klobúka vyťahovať nebudeme.“ Nie veľmi vábivé heslo, a už vôbec nie predvolebné. Ale poľská ľavica Leszeka Millera už inú šancu nemá. S najväčšou podporou v prieskumoch verejnej mienky, akú kedy od roku 1989 niektorá zo strán v Poľsku zaznamenala (48 %), bude musieť v prípade víťazstva v nedeľných parlamentných voľbách (29 mil. oprávnených voličov bude voliť 460 členov Sejmu a 100 členov Senátu) aj ona pristúpiť na tvrdé ekonomické opatrenia. Predchádzajúca vládna koalícia Volebná akcia Solidarita (AWS) totiž zanechala po sebe spúšť: predpokladaný rozpočtový deficit na tento rok vo výške 88 mld. zlotých (21 mld. USD, teda 11 % HDP), pád rastu HDP zo 4 na 2 %, skrachované sociálne reformy, vysokú nezamestnanosť a štátne dlhy, snahu zmierniť deficit 35,3 mld. zlotých na úkor penzií a dávok štátnemu sektoru, snahu o zavedenie 5-percentnej dovoznej dane, ako aj pred Európou konkurenčne obnažené poľnohospodárstvo.

Pravda, AWS premiéra Jerzyho Buzeka spolu s UW bývalého šéfa diplomacie Bronislawa Geremeka určite prerazili cestu Poľska pri zapájaní sa do euroatlantických štruktúr (začatie rozhovoru s EÚ a prijatie krajiny do NATO v roku 1999). Avšak práve zlyhanie v domácej politike a chaos vo vnútri pravicových strán spôsobili, že dnes šancu dostať sa do parlamentu - aspoň pokiaľ ide o AWS - nemá. Nedosahuje ani 8 %, potrebných na vstup koalície. Dokonca aj Únia slobody (UW) by sa tam mohla dostať len s odretými ušami.

Horšie je, že vysoká náklonnosť voličov Zväzu demokratickej ľavice (SLD) zaväzuje k razantnej korekcii štvorročnej politiky súčasnej vlády. Od SLD, ktorá by mohla získať 240 až 270 kresiel (v minulých voľbách dosiahla 27.1 %, teda 164 mandátov), sa teda bude žiadať odmietnutie spoplatnenia vysokoškolského štúdia, avšak aj zlepšenie zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, bývania, podpory IT sektoru, ako aj splnenie ich sľubov v oblasti zmiernenia potratového zákona a zlepšenia rovnosti oboch pohlaví.

Pravica pred niekoľkými mesiacmi skúšala na voličov ťah zdiskreditovania ľavice na základe jej minulosti. No ani SLD ani koaličná roľnícka strana Únia práce, podporujúca štátne dotovanie poľnohospodárstva, ba ani Poľská ľudová strana (ak by musela ísť so SLD do koalície), podporujúca modernizáciu vidieka, už v očiach Poliakov minulosť nepredstavujú. Dokonca Západ vníma SLD skôr ako sociálnodemokratickú stranu západného typu.

Napriek očakávanému konfliktu s poľskou centrálnou bankou mnohí predpokladajú, že Miller nebude môcť odskočiť od liberálnej ekonomiky a rovnako sa od neho neočakáva ani zabrzdenie integračného procesu krajiny, ktorá by so svojou ekonomikou mala splniť kritériá do roku 2002.

Jeho nová vláda, ktorú nedávno predstavil v prípade volebného víťazstva, obsahuje samé známe tváre, no predovšetkým konzultanta Svetovej banky a bývalého poradcu prezidenta - Mareka Belka. Ten už oznámil úsporné opatrenia, aby Poľsko neskĺzlo na budúci rok do finančnej krízy, resp. dlhodobej recesie. Niet pochýb, že ľavica v nedeľu vyhrá. Horšie je, že dedičstvom je ekonomická priepasť, ktorú nemožno prekonať z jedného dňa na druhý. O to viac, že na jej chrbát dýchajú nedočkaví a sklamaní voliči.

Slávka Blazseková