Usáma bin Ládin je vraj nezvestný

Spojené štáty: Taliban nemá právo žiadať dôkazy o identite páchateľa

Usáma bin Ládin je nezvestný. Uviedol Abul Hai Mutmaín, hovorca talibanského vodcu mulla Mohammada Umara. Predstavitelia Talibanu sa snažili doručiť bin Ládinovi edikt islamských duchovných, aby opustil krajinu, nevedia však zistiť miesto jeho pobytu. Umar schválil rozhodnutie islamských duchovných o tom, že bin Ládin má dobrovoľne opustiť krajinu, aby sa tak predišlo odvetnému útoku USA. USA však vyhlásili, že sa správou o zmiznutí bin Ládina nedajú odradiť. „My ho vypátrame,“ povedala v reakcii na jeho zmiznutie Condoleeza Riceová, poradkyňa prezidenta Georgea W. Busha. Afganská protitalibanská opozícia Severná aliancia má totiž indície, že „Usáma bin Ládin je ešte stále v Afganistane a nie je možné, aby on a ďalších 1000 príslušníkov jeho organizácie opustili krajinu“, vyhlásil člen Severnej aliancie Mohamed Cheyrchah. Cheyrchah zároveň vyhlásil, že Severná aliancia pozná všetky bunky a stanovištia teroristov v Afganistane a je pripravená pomôcť USA pri ich zničení. Podľa neho sa bin Ládinove sily zdržiavajú hlavne v Kandaháre a jeho okolí.

Taliban pohrozil Pakistanu a spojencom USA v regióne, že „každá susedná krajina, ktorá pomôže USA pri útoku na Afganistan, nech počíta s ťažkými následkami“, vyhlásil hovorca Talibanu Abdul Hai Mutamán. Mutamán súčasne potvrdil, že Taliban nezmení svoje stanovisko k vydaniu bin Ládina. „Nedošlo k žiadnej zmene. Americké požiadavky nie sú v záujme moslimov a Afgancov a nie sme pripravení ich akceptovať,“ uviedol hovorca.

Bez dôkazov?

Biely dom však už v piatok odmietol požiadavku afganského hnutia Taliban na poskytnutie dôkazov o tom, že bin Ládin zodpovedá za útoky na USA. „Prezident povedal jasne svoje podmienky a zdôraznil, že nebudú žiadne diskusie ani rokovania,“ uviedol hovorca Bieleho domu Ari Fleischer. Vo svojom prejave zo štvrtka na piatok pred oboma komorami Kongresu americký prezident George W. Bush vyhlásil, že zhromaždené dôkazy poukazujú na to, že za minulotýždňové teroristické útoky je zodpovedný Usáma bin Ládin a jeho spolupracovníci v teroristickej organizácii al-Kajdá, pričom Taliban musí podľa neho splniť prednesené podmienky USA „bez diskusie“. Tento termín „bez diskusie“ sa teda zrejme bude vzťahovať aj na predloženie jasných dôkazov zo strany USA, že bin Ládin útoky skutočne spáchal...

Podľa amerického šéfa diplomacie C. Powella majú však USA k dispozícii dostatok dôkazov na to, aby postavili bin Ládina pred americký súd. USA pred prejavom Busha v Kongrese súhlasili s tým, že bin Ládin by mohol byť postavený pred súd aj v inej krajine.

Powell sa vyjadril aj k charakteru americkej vojenskej odvetnej akcie v Afganistane: „Nebudeme prenasledovať afganské obyvateľstvo. Či pristúpime k hospodárskym sankciám alebo do akcie nasadíme aj vojenské sily, budeme sa veľmi snažiť o to, aby sme nezasiahli nevinných. Nepôjdeme po Afgancoch, nepôjdeme po moslimoch ani po Araboch, pôjdeme po teroristoch.“

Vypísali odmenu

Americká vláda vypísala odmenu 25 miliónov dolárov za informácie o organizátoroch atentátov na New York a Washington.

Až 65 percent opýtaných Američanov uviedlo, že politika federálnej vlády by sa mala zmeniť a vláda by mala mať právo fyzicky zneškodniť ľudí v cudzine, ktorí sa podieľajú na teroristických akciách! Dekrét číslo 12 333 z roku 1981 vydaný prezidentom Ronaldom Reaganom novelizoval dekrét prezidenta Forda s tým, že nijaká osoba pracujúca pre vládu USA alebo z jej poverenia sa v nijakej forme nemôže podieľať na atentáte. V prípade Usámu bin Ládina bývalý prezident USA Bill Clinton povedal, že zákaz atentátov sa týka iba najvyšších predstaviteľov krajín a nie teroristov. Terajší šéf Bieleho domu G. W. Bush vraj môže dekrét zrušiť bez toho, aby o tom musel niekoho informovať...

Clinton vyhlásil, že jeho administratíva dala súhlas na zatknutie a v prípade potreby aj zabitiu bin Ládina, avšak chýbali jej dostatočné informácie na uskutočnenie týchto možností. Vládne zdroje uviedli, že bývalá Clintonova administratíva dala v roku 1998 CIA súhlas na uskutočnenie tajných operácii zameraných na osobu bin Ládina.

Už v Afganistane?

Britské ministerstvo obrany včera zbagatelizovalo správy britskej tlače, podľa ktorých sa britské špeciálne jednotky už nachádzajú na území Afganistanu. Nikdy nediskutujeme o operáciách špeciálnych jednotiek. Teraz sme v plánovacej fáze, aby sme mohli rozhodnúť o tom, akú pomoc môžeme poskytnúť Američanom, povedal hovorca ministerstva.

Mnoho britských novín prinieslo správy o tom, že britské špeciálne vzdušné jednotky (SAS) sa už nachádzajú v severnej časti Afganistanu a spolupracujú s opozičnými silami severnej koalície, ktorá bojuje proti Talibanu.

Zrušenie sankcií za podporu

Americký prezident George W. Bush v snahe získať si strategickú a politickú podporu medzinárodného spoločenstva pre odvetnú vojenskú akciu USA zrušil sankcie voči Pakistanu a Indii, ktoré USA uvalili na obe krajiny za skúšky jadrových zbraní v roku 1998. Všeobecne je tento krok vnímaný ako akt vďaky Pakistanu, ktorý sa zaviazal pomáhať USA v úsilí o zadržanie bin Ládina. Vláda pakistanského prezidenta Parvíza Mušarráfa preto čelí veľkej vnútornej opozícii za svoj prísľub otvoriť USA vzdušný priestor, poskytnúť im spravodajské informácie a logistickú podporu pri prípadnom útoku na Afganistan, ktorý ukrýva bin Ládina.

Pakistanský minister zahraničných vecí Abdul Sattar privítal rozhodnutie USA zrušiť sankcie. Rovnako zareagovala aj indická vláda. Americké sankcie obmedzovali predaj vojenského materiálu, ako aj hospodársku a finančnú pomoc obom krajinám. Pravda, súčasné zrušenie sankcií sa podľa zdrojov Bieleho domu (oznámené len na okraj) aj tak netýka plného rozsahu sankcií, takže je skutočne otázne, ktoré body, resp. sankcie Washington zrušil a ktoré ešte ponechá v platnosti.

Ako sa predpokladalo z prvých vyhlásení po teroristických útokoch, EÚ v piatok na najvyššej úrovni uznala, že odveta USA je na základe rezolúcie OSN legitímna a únia tak vyjadrila pripravenosť členských štátov podieľať sa na nej. „Na základe rezolúcie BR OSN č. 1368 je americká odpoveď legitímna,“ povedal belgický premiér G. Verhofstadt. Lídri EÚ zároveň vyzvali na vytvorenie čo najširšej globálnej koalície proti terorizmu, súčasťou ktorej by okrem európskej pätnástky a USA mali byť aj kandidátske krajiny, Rusko, arabské a moslimské štáty a všetky ostatné krajiny, ktoré sú pripravené brániť spoločné hodnoty. Summit tiež schválil akčný plán boja proti terorizmu. SR sa pripojilo k záverom summitu.

Camp David

Americký prezident strávil víkend v Camp Davide, kde pokračoval so svojimi spolupracovníkmi v prípravách na americkú odvetu. Bush pripustil, že teroristické útoky na WTO a Pentagón spôsobili „šok“ hospodárstvu, predovšetkým v oblasti leteckej dopravy a turizmu, ako aj na burze. Avšak už prijal opatrenia, ktoré výrazne obmedzia negatívny dosah na ekonomiku a spolu s Kongresom pracuje na tom, aby sa rýchlo vzchopili predovšetkým najviac zasiahnuté hospodárske odvetvia.

Proti Talibanu

Afganská opozícia začala cez víkend na severe krajiny ofenzívu proti vládnemu hnutiu Taliban, pričom obsadila okres Sare vzdialený približne 100 kilometrov západne od mesta Mazáre Šerif v provincii Samangan. Opozícia postupuje k mestu Mazáre Šerif. Podľa zahraničných pozorovateľov je pravdepodobné, že protitalibanskej opozícii dodávajú zbrane západné krajiny. Nepovažujú však za možné, žeby opozícia dokázala po páde Talibanu vytvoriť v krajine novú stabilnú vládu.

O politických plánoch a konkrétnych vojenských krokoch opozície však informovali v sobotu vojenských predstaviteľov Ruska a Tadžikistanu v tadžickej metropole Dušanbe lídri afganskej opozičnej Severnej aliancie. O schôdzke informoval minister zahraničných vecí severoafganskej opozičnej vlády „doktor Abdullo“. Cieľom Severnej aliancie, ktorá útočí na pozície Talibanu, je nielen zvrhnúť túto vo svete neuznávanú vojenskú vládu, ale aj vyhnať z krajiny medzinárodných teroristov a vytvoriť koaličnú vládu. „Severná aliancia sa už dávno nachádza v prvej línii boja s medzinárodným terorizmom a je len dobre, že napokon celý svet vrátane USA vypočul náš hlas,“ tvrdí „doktor Abdullo“.

Minister obrany Ruskej federácie S. Ivanov naznačil, že Severná aliancia, ktorú Moskva považuje za reálnu protiváhu hnutia Taliban, môže očakávať ďalšiu morálnu i materiálnu pomoc zo strany Ruska. „Pravdepodobne pre nikoho nie je tajomstvom, že Rusko, rovnako ako aj niektoré iné krajiny, už niekoľko rokov poskytuje Severnej aliancii morálnu a ďalšiu pomoc,“ konštatoval Ivanov.

Budú sa brániť

Bojovníci protalibanskej islamskej skupiny pochodujú k pakistansko-afganským hraniciam, aby odrazili prípadnú americkú inváziu. Informoval o tom lokálny líder skupiny Džamiat Ulíma i-Islam (JUI). Táto sunnitská skupina, ktorá je členom pakistansko-afganskej obrannej rady podporujúcej Taliban, oznámila, že svojich mudžahídov vyšle tiež k pakistanským leteckým základniam, aby sa pokúsili zabrániť USA využívať tieto zariadenia.

Ignorovali Rusko

Putin údajne varoval USA pred nebezpečenstvom, ktoré predstavuje Usáma bin Ládin, ale nebrali ho vážne. „Výslovne som predchádzajúcu (americkú) administratívu upozornil na nebezpečenstvo vychádzajúce od Usámu bin Ládina. Reakcia Washingtonu v tom čase ma naozaj pobavila,“ povedal ruský prezident. Len pokrčili plecami a povedali: Nemôžeme nič urobiť, lebo Taliban ho nechce vydať. „Teraz je dôležité, aby sme oveľa lepšie spolupracovali,“ zdôraznil Putin.

Pomoc 15 mld. USD

Poslanci amerického Kongresu schválili v piatok večer miestneho času finančnú pomoc vo výške 15 mld. USD pre letecké spoločnosti postihnuté hospodárskymi ťažkosťami po minulotýždňových teroristických útokoch v New Yorku a vo Washingtone.

(TASR/sb)