Návrh na zvýšenie cien zemného plynu už od októbra tohto roka v priemere o 19,3 % sa pred niekoľkými dňami stal bodom sporov na koaličnej rade i na rokovaní vládneho kabinetu. A to aj napriek tomu, že navrhnuté zvýšenie je vlastne už kompromisom. Pôvodný návrh, ktorý dal na známosť Slovenský plynárenský priemysel ešte v júli tohto roka, odporúčal ministerstvám hospodárstva i financií uvažovať o 30-percentnom raste priemernej ceny plynu pre domácností a o 25-percentnom raste pre výrobnú spotrebu. No aj kompromisnému návrhu sa okamžite začali brániť nielen odborári, ale tiež zamestnávatelia. Pripomínajú sľub viacerých členov vlády, že v tomto roku sa už ceny plynu zvyšovať nebudú. Keďže návrh až dva razy neprešiel tripartitou, odborárom zdvihlo adrenalín už len jeho zaradenie na rokovanie vlády. Podľa ich stanoviska sa tým porušila dohoda, že dvakrát zamietnutý materiál nemôže ísť do vlády. Preto až do stretnutia najvyšších predstaviteľov Rady hospodárskej a sociálnej dohody prerušujú účasť na rokovaniach tripartity. Na druhej strane však návrh plynárov nie je vecou rozmaru. K tomuto kroku sa plynári rozhodli pre stále veľký cenový rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou zemného plynu. Výsledkom je nárast straty z predaja zemného plynu, čo má negatívny vplyv na ekonomiku a hospodárske výsledky podniku. Plynári argumentujú, že ceny plynu sa odvíjajú od cien ropných produktov na svetových trhoch. Tie v minulom roku zaznamenali obrovský boom, a táto situácia prakticky pretrváva do súčasnosti. Podľa vyjadrení predstaviteľov SPP sa nákupné ceny plynu vlani oproti roku 1999 zvýšili o vyše 70 %. A tak v priebehu minulého roka musel SPP rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou dotovať sumou takmer 14 mld. Sk. V porovnaní s rokom 1999 predstavuje nárast nákupnej ceny plynu v tomto roku dokonca až okolo 203 %. Strata z nákupu by mala do decembra predstavovať pri zachovaní súčasných predajných cien až 20 mld. Sk. V súčasnosti ceny plynu odzrkadľujú len 60,5 % oprávnených nákladov a primeraného zisku SPP. Vzhľadom na uvedené čísla je jasné, že ani argumenty plynárov nemožno brať na ľahkú váhu. Preto by sa touto otázkou mala zaoberať ešte raz koaličná rada. Úvahy o októbrovom zvýšení zostanú zrejme len ďalším nenaplneným snom plynárov. A to aj napriek tomu, že už vyše roka viacerí odborníci upozorňujú na negatívny vplyv strát SPP na blížiacu sa privatizáciu 49 % akcií tejto spoločnosti. Podľa zverejnených informácií by mal byť výnos z privatizácie nižší približne o 12 mld. Sk. Odpoveď na otázku, nakoľko sú tieto odhady reálne, by však mali dať verejnosti kompetentní čo najskôr. Najmä tí, ktorí v súčasnosti tvrdia, že zvýšenie cien plynu by znamenalo ťažký dosah na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva. Veď na jeho elimináciu by možno stačila tretina z uvádzaných 12 mld. Sk. V tejto súvislosti sa aj plynári pýtajú, prečo sa mimoriadny odvod SPP do štátneho rozpočtu, ktorý v tomto roku tvorí vyše 5 mld. Sk, nepoužije práve na kompenzáciu zvýšených cien tým, ktorí by ju potrebovali. Pokiaľ však ide o obavy z dôsledkov zvýšenia cien plynu na rodinné rozpočty, je najvyšší čas tiež prehodnotiť, či forma kompenzácie prostredníctvom zvýšených sociálnych príspevkov na bývanie je efektívna. Podľa našich informácií totiž väčšina občanov, ktorí by na ňu mali nárok, o nej jednak nevie, alebo nevie ako o ňu požiadať. Mimochodom, možno by stačilo oprášiť návrhy vedenia, ktoré bolo na čele SPP do roku 1998. Tie obsahovali aj jasné kalkulácie, akou formou transparentne dotovať sociálne slabších občanov.
