Stredoeurópske protiklady a naša realita

Čo nás môže tešiť, ale aj musí motivovať v mene budúcnosti

Analytické predpovede zahraničných odborníkov sú pre Slovensko, ale aj pre ostatné krajiny strednej a východnej Európy viac ako optimistické. Miera ekonomického rastu podľa nich bude naďalej prevyšovať priemer Európskej únie. Budúci rok sa tak stane už tretím rokom nepretržitého rastu v regióne, pričom jeho hybnou silou bude domáci dopyt. Napriek nepriaznivému globálnemu prostrediu predlžujú svoj pozitívny výhľad aj na budúci rok. To by nás mohlo tešiť a motivovať. Napovedajú tomu prognózy, že slovenský hrubý domáci produkt v tomto roku vzrastie o 3,8 % a v nasledujúcom o 4,5 %, čím prevýši priemer krajín V4. V desiatke najperspektívnejších akciových titulov spomínaného regiónu KSV sa však popri maďarskom Matáv, MOL a OTP, poľskom Elektrime, KGHM a Pekao či ruskom Gazprome ocitá iba Slovakofarma.

Aj po skončení vládnych privatizačných projektov by mal byť deficit bežného účtu platobnej bilancie SR krytý priamymi zahraničnými investíciami. Vzhľadom na súčasnú štruktúru dovozov totiž možno predpokladať, že vývozné kapacity slovenskej ekonomiky v horizonte dvoch troch rokov vzrastú na takú úroveň, aby umožnili zníženie deficitu zahraničnoobchodnej bilancie. Podmienkou pokračujúceho prílevu priamych zahraničných investícií, aj keď na krytie deficitu bežného účtu postačí ich menší objem, je pre nich ďalšie vytváranie stimulov. Problémy slovenskej ekonomiky súvisia s nedostatočne vytvorenou legislatívou a následne nie striktným dodržiavaním uspokojivejšie vytvorených zákonov, ako aj časté nedodržiavanie stanovených pravidiel. Reformu penzijného systému, ako aj systém zdravotníckej starostlivosti treba riešiť čo najpromptnejšie. V tomto roku analytici nevidia priestor na zníženie kľúčových úrokových sadzieb NBS napriek priaznivému cenovému vývoju. Pokles sadzieb možno podľa nich očakávať v prvom polroku 2002. Predpokladá sa totiž pokračovanie dezinflačného vývoja vďaka upokojeniu cien potravín a nižšiemu administratívnemu zvyšovaniu cien. Spomaľovanie inflácie by nemali výrazne narušiť ani rastúce ceny ropy na svetových trhoch. Tohtoročná priemerná celková inflácia dosiahne 7,5 % a budúcoročná 5,5 %.

Predvolebný rok, pochopiteľne, prináša zvýšenú aktivitu sľubovania. Zvýšenia miezd, zníženia alebo dokonca zlikvidovania daní, zvýšenia dôchodkov i sociálnych dávok. Tieto populistické návrhy však nemajú oporu v stave slovenskej ekonomiky, ktorej výkonnosť je taká nízka, že nedovoľuje dodržať ani jeden z množstva neuvážene vyrieknutých sľubov. Medzinárodné inštitúcie v tejto súvislosti rázne odporúčajú vláde, aby sa držala rozpočtových východísk a odolala zavedeniu expanzívnej politiky. V nasledujúcom období teda bude vládny kabinet pod výrazným tlakom. Aj keď to je nepopulárne, mala by riešiť potrebu zníženia rôznych sociálnych transferov a štátnych garancií podnikom a posilnenia kontroly nad investičnými výdavkami. Na strane príjmov by mala vláda odolať pokušeniu znížiť dane dovtedy, kým sa nezlepší systém vyberania daní. Umnou a reálnou finančnou politikou by teda optimistické výhľady budúceho roka mohla prinajmenšom naplniť.

Eleonóra Bujačková