Prívesok viac-menej trpený

V čase „klubových prázdnin“ od júla do začiatku jesene odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovených bolo stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom a Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďalší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Ján Bočkay, riaditeľ Hotel Lux B&B.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Priority definované alebo dávané do súvisu s politickou orientáciou alebo príslušnosťou nemožno nazvať prioritou alebo smerom. Zatiaľ je občan presvedčovaný, že je prioritné predať posledné najvýnosnejšie podniky, a potom všetkým odľahne, vyrovnajú sa dlhy, investujú sa peniaze na podporu a reštrukturalizáciu ekonomiky. HDP nerastie spôsobom, ktorý dáva perspektívu zníženej nezamestnanosti a znižovania tempa alebo miery inflácie. V prvom polroku to bol relatívne stabilný kurz slovenskej koruny, nie však asi k USD. Po posledných udalostiach je pozitívny vývoj SKK oproti USD. Obrovské tempo rastu deficitu obchodnej bilancie, ktoré nejaví žiadne známky spomalenia, vysoká nezamestnanosť, ak odpočítame Bratislavu, je stále okolo 20 % a vo viacerých regiónoch až 30 %, nedáva veľký dôvod na optimizmus. Hoci sa proklamuje rast nominálnych miezd, reálne to nie je cítiť.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Na výslní sú stále veľké podniky, ktoré exportujú, čiže sú orientované na export: Volkswagen, Slovnaft,

Duslo Šaľa, Železiarne Podbrezová, Matador Púchov, U.S. Steel Košice. Keby však vláda venovala toľko pozornosti, prostriedkov a úľav malým a stredným firmám, výsledky slovenskej ekonomiky by boli určite oveľa lepšie. Je stále pravda, že veľkému sa viac dá, odpustí a strední a malí, ktorí vlastne všade vytvárajú zamestnanosť a prosperujúcu strednú vrstvu, ostávajú v tieni, prípadne sú podporovaní viac verbálne ako prakticky.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Ozdravovanie bánk mi pripadá ako kozmetika na chradnúcom pacientovi, aby dobre vyzeral na pohľad, dokonca až zdravo. Bez zdravých podnikov, ktoré sú životne dôležitými orgánmi pacienta, nemôžu dobre fungovať v budúcnosti ani tzv. ozdravné banky. Neviem, prečo sa to nazýva ozdravný proces, keď treba vložiť obrovské prostriedky, ktoré nakoniec zaplatí občan a prínos po ich transformácii, prípadne predaji je viac ako diskutabilný. Za povšimnutie stoja úrokové miery, ktoré sa konečne pohli smerom dolu, jedno je však proklamovaná miera a druhé je skutočnosť. Najmä v prostredí malých a stredných podnikov nejde o nižšie hranice úrokových mier, ale skoro zásadne o hornú hranicu proklamovaného rozpätia. V službách je ešte stále problém úverovanie na dlhšie obdobie, teda na viac ako päť rokov je skôr výnimkou. Pretože pôsobím v oblasti cestovného ruchu, dovolím si tvrdiť, že tomuto odvetviu sa ozdravovací proces bánk viac-menej vyhýba. Neexistuje, dovolím si tvrdiť, banka, ktorá prioritne a programovo pracuje pre toto odvetvie.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Po posledných udalostiach, najmä v USA, je ťažko vyslovovať prognózy, zrejme sa vývoj vo svete dotkne i slovenskej ekonomiky. Rastúci deficit obchodnej bilancie a možný dosah situácie vo svete na export môže zasiahnuť slovenskú menu a spomaliť už i tak pomalý rast úrovne HDP.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- Podpora, ale aktívna podpora malých a stredných podnikov. Stále sa stretávame s ignorovaním sféry služieb, teda cestovného ruchu ako odvetvia. Vo svete je to jedno z najproduktívnejších odvetví, ktorého výkony rastú rýchlejšie a sú vyššie ako v automobilovom priemysle. U nás je tento fenomén frekventovanejšie spomínaný len v období pred voľbami. Nejde tu o programovanú, ustavičnú podporu zo strany vlády. V systéme ministerstva hospodárstva je to prívesok, ktorý je viac-menej trpený alebo sporadicky podporovaný, keď sa to niekomu hodí. Pokiaľ sa podpora tohto odvetvia nedostane aspoň na úroveň susedných štátov ako Maďarsko, Poľsko, ČR, Rakúsko, Slovinsko, nie je možné hovoriť vážne o podpore cestovného ruchu.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Potenciál cestovného ruchu v oblasti znižovania miery nezamestnanosti je dnes v celom svete nevyvrátiteľný. Cestovný ruch zamestnáva vo svete 10 % práceschopného obyvateľstva, vytvára 10 % všetkých pracovných miest a podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu sa podieľa 11 percentami na svetovom HDP. V spojitosti so zvyšovaním životnej úrovne, predlžovaním voľného času a sústreďovaním osídlenia do veľkých miest a aglomerácií, modernizáciou dopravy a celkovou technizáciou spoločnosti sa rozvíja cestovný ruch v posledných desaťročiach veľmi dynamicky. Napriek niektorým výkyvom rastie v celosvetovom meradle počet účastníkov cestovného ruchu i jeho ekonomický efekt. V mnohých štátoch patrí cestovný ruch už v súčasnosti medzi najvýznamnejšie hospodárske odvetvia. Odborníci sa zhodujú v názoroch, že v 21. storočí sa stane cestovný ruch najvýznamnejším odvetvím hospodárstva. Medzinárodne sa hodnotí cestovný ruch predovšetkým z hľadiska devízových príjmov a z hľadiska jeho podielu na HDP. V rámci jednotlivých národných ekonomík sa oceňuje aj jeho prínos na vytváraní nových pracovných miest, na riešení rozvoja horských a odľahlých regiónov, málo vhodných na industrializáciu a efektívne poľnohospodárstvo. Štátne a ústredné hospodárske organizácie nemôžu v cestovnom ruchu vidieť len jeho ekonomický efekt, ale aj jeho sociálne, kultúrne a výchovné účinky, osobitne vo forme účelného využívania voľného času ako kvality života a životnej úrovne obyvateľstva. Prostredníctvom cestovného ruchu ekonomicky, ale aj devízovo zhodnocujeme ubytovacie, stravovacie, dopravné, sprievodcovské a iné služby, ale aj rôzne kultúrne, športové, spoločenské a iné programy. Jeho výhodou je, že ide spravidla o okamžité hotovostné platby a v značnom rozsahu dokonca o platby vopred.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Po 34 rokoch strávených v tejto profesii a z toho vlastne všetky v hotelierstve či v cestovnom ruchu je jednoduchá odpoveď. Napriek ťažkým podmienkam, zníženej kúpyschopnosti obyvateľstva, udržať a zvyšovať úroveň a kvalitu služieb. Byť a pracovať v službách nemusí znamenať nič menejcenné, náš návštevník je hosť a my sme hostitelia, a tak sa musíme správať. Viesť firmu tak, aby sme prosperovali, aby sme sa dočkali lepších pomerov v podpore malého a stredného podnikania a, samozrejme, v cestovnom ruchu.