Bude Európa nasledovať USA?

Rozplýva sa nádej, že krajiny eurozóny sa jej vyhnú

Medzi finančníkmi sa ako mor začína šíriť presvedčenie, že Európa stojí na prahu recesie. V ostrom kontraste k ich obavám stoja ubezpečujúce vyhlásenia predstaviteľov centrálnych bánk či iných inštitúcií o tom, že európskej ekonomike nič také nehrozí. Kde je vlastne pravda? Jedno je isté, nielen európska, ale aj svetová ekonomika v krátkodobom horizonte určite silno pocítia negatívny dosah teroristických akcií v USA. Mnohé spoločnosti už krátko po útokoch vydali varovné signály o poklese ziskov v tomto roku, či dokonca o hroziacich stratách, navyše začali hromadne prepúšťať a obmedzili investičné výdavky. Jednoducho povedané, súkromný sektor sa pripravuje na horšie časy. Najviac sú ohrozené firmy v USA, kde sa očakáva všeobecný pokles spotrebiteľského dopytu. Investičná banka Merrill Lynch nedávno vydala správu, v ktorej sa píše, že ani európske spoločnosti sa nemajú na čo tešiť, keďže aj tamojšia ekonomika bude tento rok nasledovať USA v hospodárskom poklese. „Eurozóna sa ocitne v recesii v priebehu 3. až 4. štvrťroka tohto roka, pričom jej zotavenie sa očakáva najskôr až v 2. štvrťroku 2002,“ píše sa vo vyhlásení Merrill Lynch. Táto americká investičná banka pritom predpokladá, že eurozóna zaznamená v tomto roku hospodársky rast len na úrovni 1,25 %. Ani jej pôvodné odhady pritom neboli príliš optimistické. Hovorili o raste na úrovni len 1,6 %, čo je menej ako polovica z rastu európskeho hospodárstva v roku 2000 (vtedy HDP krajín eurozóny stúpol o 3,4 %).

Oficiálni predstavitelia ekonomického života však nie sú s vývojom v eurozóne až tak znepokojení. Predstavitelia Európskej komisie síce priznali, že rast hospodárstva krajín Európskej menovej a hospodárskej únie (EMÚ) tento rok určite nepresiahne hranicu 2 %, na druhej strane však razantne odmietli všetky špekulácie o možnom páde tohto bloku do recesie. (Pod recesiou sa rozumie záporný prírastok HDP počas dvoch štvrťrokov za sebou.)

„Samozrejme, aj v Európe sme pocítili negatívny dosah udalostí z 11. septembra, som však presvedčený, že naše ekonomiky udržia svoj rast v tomto roku v kladných číslach,“ povedal na margo súčasnej situácie guvernér portugalskej centrálnej banky V. Constancio. „Ak však súčasný politický zmätok neutíchne ani v dlhšom časovom horizonte, tak sa to určite nepriaznivo odrazí aj na našich ekonomikách,“ dodal Constancio.

Svoju snahu o udržanie hospodárstva krajín EMÚ v rastúcom trende vyjadrila Európska centrálna banka svojím minulotýždňovým krokom, keď znížila kľúčové úrokové sadzby o 0,50 %. (Hlavná refinančná sadzba tak klesla na úroveň 3,75 %.) Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, čo americký Federálny rezervný systém znížil úrokové sadzby o 0,50 % na rovných 3,00 %. Hoci Medzinárodný menový fond vo svojom najnovšom vyhlásení odporučil obom centrálnym bankám „vychladnúť“ a teraz odložiť ďalšie kroky vedúce k zníženiu úrokových sadzieb (a radšej vyčkať, ako sa doterajšie zníženie prejaví), finančníci na celom svete sa zhodujú v tom, že na rozprúdenie ekonomického rastu je potrebné ďalšie zníženie úrokových nákladov. Merrill Lynch odhaduje, že v priebehu troch mesiacov by mali úrokové sadzby v eurozóne klesnúť na 3 % a v USA na 2 %. Podľa niektorých odborníkov by európskemu hospodárstvu určite pomohol aj vyšší prílev verejných investícií do ekonomiky, čím by sa čiastočne vykompenzoval negatívny efekt poklesu spotrebiteľského dopytu.

Ivana Sedliaková