Štáty otvárajú svoje vzdušné priestory

Stredoázijská Kirgizská republika sa po Ukrajine, Turkménsku, Kazachstane a Rusku stala ďalšou bývalou sovietskou republikou, ktorá vyslovila súhlas s poskytnutím svojho vzdušného priestoru spojencom. Kirgizský prezident A. Akajev súhlasí nielen s humanitárnymi letmi nad svojím územím, ale aj s prípadnými letmi bojových lietadiel, ktoré sa zúčastnia na protiteroristickej operácii v Afganistane. Tadžikistan by mohol v prípade potreby poskytnúť letisko v hlavnom meste Dušanbe pre americké lietadlá v prípade vojenskej operácie v Afganistane. Podľa ruského ministra obrany S. Ivanova „letisko v Dušanbe možno bude poskytnuté pre letecké sily USA pri ich odvetnom útoku, ak to bude nevyhnutné“. Na území Tadžikistanu je 25 000 ruských vojakov. Príslušníci ruských ozbrojených síl strážia hranicu s Afganistanom, pretože Tadžici nemajú dostatok síl a prostriedkov na zamedzenie prílevu drog, utečencov a islamských fundamentalistov do krajiny. Cez Uzbekistan a Tadžikistan tak bude pravdepodobne prúdiť tiež ruská vojenská pomoc protitalibanskej Severnej aliancii, ktorú v pondelok vo forme dodávok zbraní a techniky sľúbil prezident V. Putin.

Americká vláda požiadala Dánsko o poskytnutie protitankových rakiet na prípadnú vojenskú odvetu USA. Podľa dánskych novín Jyllands-Posten a dánskeho rozhlasu bol o požiadavke USA v pondelok dánskym ministrom obrany J. Tröjborgom informovaný zahraničný výbor dánskeho parlamentu. Premiér P. N. Rasmussen však už skôr vyhlásil, že jeho krajina je ako člen NATO pripravená na bezpodmienečnú podporu USA.

Horšia situácia, pokiaľ ide o hľadanie podpory, čaká USA v arabských krajinách. Nemecký denník Die Welt napríklad tvrdí, že režim Talibanu sa v islamskom svete vonkoncom neteší veľkej obľube. „To, čo dokázali a stále dokazujú paštunskí boží bojovníci v mene islamu v Afganistane, nevyvoláva v arabskom svete osobitné uznanie ani rešpekt. Sú to však bratia vo viere. Podporovať kresťanskú západnú alianciu v boji proti moslimom znamená pre väčšinu vlád islamských krajín vysoko riskantnú záležitosť,“ konštatuje denník. Od Maroka po Filipíny sa začína zvyšovať tlak „ulice“ na vlády jednotlivých islamských krajín. Bin Ládinov pochybný boj proti hegemonistickým nárokom USA má sympatizantov v každej islamskej krajine. Ládinove názory nepadajú na úrodnú pôdu len medzi najchudobnejšími vrstvami obyvateľstva, začínajú sa k nim prikláňať aj vzdelanejší a bohatší moslimovia. Ide o ukážkový prejav panarabskej náboženskej solidarity, ktorá pomáha prežiť nielen bin Ládinovi, ale aj Talibanu.

Pokiaľ nechcú vlády v islamských štátoch ohroziť samy seba, musia brať tieto názory do úvahy. Všetky postupovali a postupujú tvrdo voči skupinám islamských fundamentalistov vo svojich krajinách - nerozchádzajú sa však s nimi z ideologickej stránky. Islamisti tak môžu viesť boj z bezpečného exilu: Libanonu, Sýrie, Afganistanu alebo aj z „odpočinkovej“ Európy, a napokon - paradoxne - aj zo samotných USA.

Časť lojality si môže Washington kúpiť. Či už za dve miliardy dolárov finančnej pomoci Egyptu, vojenskú ochranu Saudskej Arábie a Kuvajtu, alebo za odklad splácania pôžičiek pre Pakistan. Koalíciu arabsko-islamských krajín s USA však rozhodne nemožno označiť za srdcovú záležitosť Arabov. Os USA - Izrael zostáva aj naďalej obrazom nepriateľa, aj keď za slobodu moslimov v Kuvajte, Bosne a v Kosove bojoval práve Washington, uzatvára nemecký denník.

(TASR/sb)