Licitovanie štátu nesvedčí

Komentuje Zuzana Krútka

Od budúceho týždňa je účinný zákon NR SR, ktorým sa zvyšujú dôchodky o 7 %. Podľa dôchodcov je to síce lepšie ako nič, ale i tak málo, podľa Sociálnej poisťovne, ktorá bola pripravená na 5-percentné zvýšenie podľa vládneho návrhu, to bude zrejme dôvod siahnuť do rezervného fondu. Zákonné dôvody na zvyšovanie dôchodkov sú dva: rast životných nákladov o 10 % alebo zvýšenie priemernej mzdy aspoň o 5 %. Od 1. augusta 2000, keď sa naposledy zvyšovali dôchodky, bolo príslušné percento rastu priemernej mzdy už prekročené, a to ešte v druhom štvrťroku 2001. Rast životných nákladov sa však predpokladá v tomto roku nižší ako 10 %. Ak by sa dôchodky zvyšovali automaticky v záväzných termínoch bez čakania na rozhodnutie parlamentu a podľa pravidiel, ktoré by určovali výšku valorizácie, nedochádzalo by k takým situáciám, ako je dnešná: „Veľkodušný“ parlament zvýšil dôchodky viac, ako to pôvodne zamýšľala urobiť „skupánska“ vláda. Vylúčiť z procesu valorizácie dôchodkov náhodnosť a subjektivizmus má za cieľ návrh zákona o základnom sociálnom poistení, ktorého účinnosť sa predpokladá od 1. januára 2003. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje zvyšovať dôchodky každý rok k tomu istému stanovenému dátumu, pravdepodobne k 1. júlu, a to na základe údajov ŠÚ SR za predchádzajúci rok, ktoré sa zverejňujú v apríli. Rozhodujúci by pritom mal byť ten ukazovateľ, ktorého rast bol za predchádzajúci rok nižší. To by potom automaticky bolo percento valorizácie.

Nemožno sa čudovať dôchodcom, že by si predstavovali štedrejšiu valorizáciu, veď dolná hranica dôchodku ako jediného zdroja príjmu je dnes stanovená pre jednotlivca na 3839 Sk a pre dvojicu na 6523 Sk. Dokonca aj po súčasnom zvýšení sa najvyšší možný dôchodok, ktorý je vyplácaný ako úhrn pri súbehu nároku na viacero dôchodkov, vyšplhá zo 7740 Sk na „závratných“ 8282 Sk. Pritom však aj vedenie Sociálnej poisťovne veľmi kalkuluje, ako jej to vyjde. Jej bilančný zostatok na účtoch by ku koncu roka predstavoval 4,68 mld. Sk, ak by sa dôchodky vôbec neboli valorizovali. Zvýšenie si ešte v tomto roku vyžiada 1,3 mld. Sk a v roku 2002 ďalších 5 mld. Sk navyše. Aj keď je šanca, že novými prístupmi k napĺňaniu pokladnice SP – zainteresovanie doterajších dlžníkov na zaplatení svojich dlhov, dôraz na riadne platenie odvodov do fondov a predaj pohľadávok – sa získajú ďalšie zdroje, zrejme ani staroveká veštkyňa Sibyla netušila, aká suma sa v skutočnosti získa. Predaj pohľadávok sa totiž len v tomto období rozbieha a či a nakoľko splní očakávania, ťažko predpovedať. Isté je, že je nevyhnutná celková zmena dôchodkového systému a jeho zmena z priebežného financovania na poistný. To sa, pravda, nedá urobiť zo dňa na deň, ani z roka na rok. Pred nami je niekoľko desaťročí kombinovaného systému, ale faktom je, že desať rokov sme už zameškali. Odhady, čo nás reforma bude stáť, sa rôznia (od 40 do 120 mld. Sk), ak ju však nenaštartujeme, budeme sa musieť otázkami solventnosti Sociálnej poisťovne a toho, či má alebo nemá na vyplácanie dôchodkov, zaoberať aj v ďalších desaťročiach.