Tajomná alchýmia

Bola alchýmia vývojovým predvstupom k modernej chémii alebo obskúrnou pavedou, v ktorej nachádzali útočisko šarlatáni, podvodníci a dobrodruhovia?

Ako príklad podvodníka býva zvyčajne uvádzaný obľúbenec cisára Rudolfa II. a neskôr uväznený Angličan Edward Kelley. Tento názor však spochybňuje mnoho svedectiev naopak potvrdzujúcich, že bol prinajmenej zručným a skúseným lučobníkom. Kelleyho žiak Matyaš Erbinäus z Brandova napríklad uvádzal, že videl na vlastné oči elixír života vyrobený jeho majstrom alebo, že Kelley vedel za necelú štvrťhodinu pripraviť „slnečnú ortuť“. Bohužiaľ, v tomto prípade sme odkázaní iba na nepriame svedectvá. Sami alchymisti totiž dbali na pravidlá sformulované pre nich už v 13. storočí významným nemeckým prírodovedcom a filozofom Albertom Veľkým. Teda, že majster alchymistického umenia musí vedieť zachovávať tajomstvo a musí mať oddelený dom skrytý pred ľudskými zrakmi, v ktorom musia byť dve alebo tri komnaty, v ktorých sa robia nevyhnutné operácie s chemickými látkami. O výsledkoch alchymistických pokusov sa môžeme iba dohadovať. V duchu pravidiel Alberta Veľkého a, samozrejme, aj zo strachu z konkurencie a ešte viac zo svätej inkvizície sa žiadny z majstrov tajných náuk príliš nerozširoval o výsledkoch svojho bádania.

Napriek tomu po smrti Rudolfa II. vraj objavili v jeho zbierkach „popolavosivú tinktúru, osemdesiatštyri centýrov zlata a šesťdesiat centýrov striebra zliatych vo forme tehál“. Išlo o výsledok alchymistických pokusov?

Podľa iných údajov malo byť kdesi v podzemí Pražského hradu veľké alchymistické laboratórium, akási „akadémia alchymistická“. Jej miestnosti vraj boli iba nahrubo vydláždené, ale na jednej strane väčšieho z dvoch prepojených salónov bolo vybudovaných niekoľko komínov, v ktorých sa tehlové pece zbavovali dymu a sadzí.

Ibaže po takomto podzemnom laboratóriu by ste dnes pátrali márne. Rovnako tak alchymisti nikdy nebývali na Vydrici v Bratislave, kde podľa legiend mali žiť a bádať a robiť pokusy, o akých sa dnešným chemikom ani nesníva. Seriózne vedecké štúdie však zdôrazňujú, že alchymisti boli skutočne prvými

(kab)