Strojárstvo zostáva dominantou

Zväz strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky čakajú náročné úlohy

„Strojársky priemysel sa v súčasnosti nachádza na čelnej pozícii v objeme vývozu priemyselnej produkcie. No napriek uvedenému faktu, ako i celkovému rastu objemu strojárskej výroby, je tvorba pridanej hodnoty v tomto odvetví stále nedostatočná. Kým v minulosti dosahovala 40 až 45 %, v súčasnosti je to len okolo 22 - 25 %,“ zdôraznil prezident Zväzu strojárskeho priemyslu (ZSP) SR Milan Cagala na valnom zhromaždení zväzu začiatkom leta. ZSP SR založili ako jeden z prvých odvetvových zväzov v rámci Zväzu priemyslu SR v roku 1990 na ustanovujúcej schôdzi v Dubnici nad Váhom. Zakladajúcimi členmi bolo 23 organizácií strojárstva. V roku 1991 sa zväz transformoval na samostatnú organizáciu pod názvom Zväz strojárskeho priemyslu SR a patrí k zakladajúcim členom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Je zakladajúcim členom aj Združenia priemyselných zväzov (ZPZ) SR. Počet členov ZSP od založenia postupne narastal a v súčasnosti združuje 124 organizácií. Tie síce predstavujú 39,4 % pracovníkov strojárskeho priemyslu, ale produkujú až

61,8 % tržieb

a 72,8 % exportu strojárskeho priemyslu. Poslaním zväzu je reprezentovať a obhajovať záujmy členov predovšetkým v kolektívnom vyjednávaní s odborovými organizáciami pri príprave kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a tiež prostredníctvom AZZZ na rokovaniach tripartity, teda so štátnou exekutívou a odborovými organizáciami v rámci Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Okrem toho k jeho prvoradým úlohám patrí podpora rozvoja slovenského strojárstva, exportu, nadväzovanie a prehlbovanie kontaktov s partnerskými organizáciami v krajinách CEFTA, EÚ, ako aj tam, kde SR má prioritné obchodné záujmy. „V minulom roku sa nám napríklad podarilo nadviazať oficiálne kontakty s naším partnerským zväzom v Čínskej ľudovej republike. V najľudnatejšej krajine sveta má slovenské strojárstvo dlhodobo svoje záujmy a dobré postavenie. No túto pozíciu treba upevňovať. Veď naše členské organizácie (napríklad SES Tlmače, strojárske podniky v Martine, Pohronské strojárne, ale i ďalšie) sa snažia prenikať na čínsky trh,“ zdôraznil generálny sekretár ZSP SR Jozef Nemcsics. Podľa neho je odborná činnosť zväzu organizovaná v stálych pracovných skupinách, ktoré sú práve orientované na vecné problémy v oblasti kolektívneho vyjednávania, ekonomiky, legislatívy, zahraničných vzťahov a podobne. Odborné sekcie „brandžové“ zasa združujú

členské organizácie

podľa príbuznosti výrobného odboru. Pokiaľ ide o výsledky tohto odvetvia treba dodať, že na tržbách spracovateľského priemyslu sa strojárstvo podieľa 27,5 %, na počte pracovníkov má 27,1 % a na exporte až 38,6 %. To znamená, že strojárstvo je stále jedným z najvýznamnejších odvetví nielen spracovateľského priemyslu, ale celého priemyslu SR. Čísla štatistík potvrdzujú, že v minulom roku tržby v strojárstve vzrástli medziročne o 15,7 %, export dokonca až o 26,5 %. V tomto trende pokračujeme, je však potrebné dodať, že podstatný vplyv na týchto pozitívnych číslach o výsledkoch strojárstva má vývoj automobilového priemyslu. Osobitne spoločnosť Volkswagen, ktorej podiel na exporte strojárstva vzrástol na 56,7 %. A na celkovom priemysle v exporte to predstavuje 22,1 %. „Z hľadiska celkového vývoja strojárstva v SR v posledných rokoch najväčšiu dynamiku rastu zaznamenávajú organizácie s podielom zahraničného kapitálu. Okrem Volkswagenu treba ako príklad spomenúť aj nasledujúce firmy - INA Skalica, INA Kysucké Nové Mesto, Whirlpool Poprad, Sauer - Danfoss Považská Bystrica a podobne,“ hovorí J. Nemcsics. Podľa neho však existuje aj rad podnikov bez výrazného podielu zahraničného kapitálu, ktoré v posledných rokoch tiež zaznamenávajú pozitívne výsledky. Konkrétne ide o spoločnosť TRENS Trenčín vo výrobe obrábacích strojov, Tatramat Poprad či podniky s výrobou ložísk ZVL. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa odborníkov bude strojárstvo v SR životaschopné len ak bude vyvážať nad 80 %

produkcie, predstavitelia ZSP SR už niekoľko rokov upozorňujú, že treba prijať viacero opatrení na podporu exportu. Predstavitelia ZSP SR tiež poukazujú na pomalé odstraňovanie bariér vstupu zahraničných investorov do strojárskych podnikov. Patria k nim najmä nerovnaké vlastnícke vzťahy, zhoršujúca sa vymožiteľnosť práva, deformovaná daňová politika, ako aj extrémne veľká byrokracia štátnej správy spojená s klientelizmom a korupciou. Výhrady už dlhší čas vyslovujú aj k súdnictvu, osobitne ku konkurzom a k exekučným procesom. Veď napriek pozitívnym číslam štatistík o vývoji strojárstva ako celku, aj viacero členských organizácií ZSP SR sa nachádza v problémoch. Niektoré sú v konkurzoch alebo na jeho pokrajoch a proces oživenia alebo aspoň oživenia ich perspektívnych prevádzok je v nedohľadne. Preto ZSP SR úzko spolupracuje so Združením priemyselných zväzov SR, ktoré okrem iného urobilo aj viacero pozitívnych krokov smerom k tomu, aby sa konečne začala reštrukturalizácia podnikovej sféry. Zatiaľ sa rozbehol len

proces ozdravenia

bankového sektora, hoci mal ísť súbežne s ozdravením podnikov. Keďže dosiaľ viac-menej zostáva len pri proklamáciách, zástupcovia strojárskych firiem podporujú iniciatívy ZPZ na vytvorenie inštitúcie Rizikový kapitál, a. s. Táto spoločnosť, ktorej akcionármi majú byť ZPZ SR, MH SR a Slovenská konsolidačná, by mala prevziať pohľadávky voči životaschopným podnikom od Slovenskej konsolidačnej, ale aj od verejných fondov a urýchliť proces reštrukturalizácie firiem, ktoré nemajú vnútorné zdroje na jej uskutočnenie. Zo zdrojov z privatizácie i z prostriedkov, z ktorých sa rieši nezamestnanosť, by potom mohli „rozbehnúť“ aj využitie tzv. hnedých plôch. Čiže zahraničným i tuzemským investorom by mohol ponúkať aj podniky a prevádzky, ktoré chátrajú, lebo sa nachádzajú v bezvýchodiskovej situácii.

Zdena Rabayová