Pohár viery preteká

Kde sa nachádzame a kam smerujeme (2)

Dnes uverejňujeme 2. časť príspevku (1. časť sme uverejnili 20. septembra), ktorý prišiel ako anonym na mailovú adresu Hd. Aj keď redakcia odmieta nepodpísané materiály, tak v tomto prípade urobil šéfredaktor výnimku. Predovšetkým pre spontánnosť výpovede občana X o našej realite, ako aj preto, že sa na požiadanie identifikoval. Ide o 54-ročného inžiniera, orientovaného na informačné technológie, je otcom rodiny, odjakživa nestraník, ktorý nikdy nespolupracoval, ale ani nebol v kontakte s domácimi a so zahraničnými tajnými službami. S celým radom záverov autora možno polemizovať, ale aj nesúhlasiť, ale je výzvou zamyslieť sa nad tým, kde sa nachádzame a kam smerujeme, a možno aj nad osobnou angažovanosťou. Na prípadné ohlasy je pripravený reagovať. Autor v úvode svojho príspevku o. i. uviedol: „Mojím cieľom je prezentovať alarmujúci stav spoločnosti z hľadiska jednej z troch štvrtín obyvateľov a mobilizovať (čo je možno už utópia pri súčasnej letargii ľudí) obyčajných aj neobyčajných občanov na vykonanie potrebných zmien, lebo pohár viery v úspešnú transformáciu, v pomeroch tu vládnucich, už preteká.“

Osobná skúsenosť nejedného z nás je taká, že keď napríklad uvidím ako mi kradnú auto, môžem iba dúfať, keď sa pokúsim páchateľov odohnať, že ma fyzicky nenapadnú a neutrpím ujmu na zdraví. Spoliehať sa na zásah polície je naivné, ak máte možnosť im zatelefonovať buď sa ich nedočkáte, alebo sa dočkáte iba poučenia, ako ste mali správne postupovať. A čo totalitné maniere - „Pán vodič, viete aký priestupok ste spáchali?“, to je určitá forma zastrašovania a vydierania a uplatňujú ju paušálne k občanom. Tak ich asi učili v minulosti a asi aj v súčasnosti, aby okamžite získali dominantné postavenie a občana „umiestnili“ nenápadne do defenzívy hneď prvým kontaktom. Policajt má povedať, aký priestupok bol spáchaný a aký postih nasleduje, ak nejde iba o upozornenie.

Ešte vyššia kvalita (v duchu hesla „slúžiť a ochraňovať“) sa dosiahla pri mestskej polícii, ktorá šikanuje občanov a nehanebne si vynucuje úplatky pod hrozbou pokuty za často problematické priestupky. Ich účinkovanie sa sústreďuje na lokality, kde môžu priebežne, kyvadlovým spôsobom odťahovať vozidlá a naháňať obrat odťahovacej službe(?). Oveľa väčší účinok z hľadiska verejného poriadku by sa dosiahol, ak by sa títo „zabezpečovatelia poriadku“ neprevážali v odťahovacom vozidle, ale priebežne hliadkovali a preventívne pôsobili na príslušných lokalitách.

Ako je to možné, že určenie vinníka havárie (kolízie) firemného auta s prezidentskou kolónou trvá tak dlho? To musia znalec a vyšetrovateľ predsa byť schopní rozhodnúť v priebehu 1-2 dní. Vzniká dojem, a pravdepodobne oprávnený, že je snaha o rôzne manipulácie.

V prípade súdov, odhliadnuc od nekonečného času uzavretia jednotlivých prípadov, ako je možné, že na rôznych stupňoch pri odvolaniach vynášajú súdy temer pravidelne diametrálne odlišné verdikty? Aká tu rovnosť pred zákonom, keď príbuzní prezidentov sú podozriví z trestnej činnosti a ich činnosť sa nevyšetrí, ale za odmenu dostanú ešte miesto v diplomatickej službe. Aká tu rovnosť, keď potomkovia zbohatlíkov zabíjajú na ceste prakticky beztrestne a beztrestné sú aj podvody a majetkové prechmaty „bielych golierov“. Všetky prípady nečestnej činnosti „bielych golierov“ by mali byť dôsledne odhalené a potrestané To, že tento názor sa javí ako vrchol naivnosti ešte neznamená, že príslušné policajné a súdne orgány a vedúci predstavitelia príslušných inštitúcií by sa k riešeniu týchto problémov nemali postaviť maximálne zodpovedne.

Áno, aj sudcovia to majú asi ťažké, rôzne nátlakové a korupčné praktiky sú iste na dennom poriadku, ale môžu sa s tým obyčají občania zmieriť? Prečo sa sudcovia radšej nevzdajú funkcie, akoby mali konať nečestne? Príčiny budú asi existenčné, nedostatočné morálne kvality a strach o zdravie a život.

Načo je potrebné prijímať najrôznejšie zákony, keď z podstaty konania vyplýva, že došlo k trestnému činu. Načo je napríklad potrebné prijať zákonné oparenie na možnosť potrestania organizátorov pyramídových hier? Je predsa evidentné, že ide o podvod, a v prípade, ak sa organizátor takejto zlodejčiny bude brániť tým, že mal dobrý úmysel, že chcel pomôcť spoluobčanom, tak ho treba ako slabomyseľného a nebezpečného pre spoločnosť zatvoriť na psychiatrii. Alebo farmársky zákon, prečo nie je možné trestať zlodejov na základe jednoduchého faktu, že siahli na cudzí majetok? Je nezmyselné určovať limit na stanovenie, že ide o trestný čin. Keď ktokoľvek spôsobí úmyselne škodu čo i len jednu korunu, treba ho potrestať. Právnici budú takéto názory zrejme považovať za absolútne nekompetentné, to však nič nemení na veci, že v podstate je v takýchto prípadoch správanie sa príslušných (policajných a súdnych štruktúr) iracionálne.

Komplikované a neprehľadné zákony treba zmeniť tak, aby v praxi platili ustanovenia ústavy o nedotknuteľnosti majetku. Veľmi slabé právne povedomie občanov treba riešiť osvetou, zlepšeniu, a to z hľadiska potenciálnych obetí aj potenciálnych páchateľov trestných činov, by mohlo pomôcť zahrnutie problematiky „praktického práva“ do učebných osnov už na základných školách.

Z hľadiska bezpečnosti štátu je asi každému jasné, aj keď nie sympatické, že sa musíme prispôsobiť okolnostiam a snažiť sa pripojiť k bloku, ktorý má silu garantovať bezpečnosť svojich členov. Praktiky používané týmto zoskupením pri ochrane svojich záujmov (ktoré sú pravdepodobne ovplyvňované záujmami silných ekonomických zoskupení) sú, zdá sa, z hľadiska demokracie, ľudských práv a medzinárodného práva do značnej miery svojvoľné, ale proti vonkajšiemu nepriateľovi a teroristickým hrozbám asi nič lepšie v súčasnosti nemožno reálne očakávať. Úvahy o neutralite sa javia nereálne.

Ekonómi, politici a manažéri

O kvalite politikov a politického prostredia na Slovensku vypovedá stav spoločnosti. Neexistuje vari ani jedna oblasť, v ktorej by sme dosiahli lepšie výsledky ako naši susedia, Poľsko, Maďarsko, Česko. Podľa sedliackeho rozumu cieľom politikov a vysokých štátnych úradníkov by mala byť prosperita spoločnosti (slušný život) občanov. Z tohto cieľa by malo vyplývať konanie, ktoré bude prinášať reálne efekty v reálnom čase. Politici by nemali „šantiť“ spôsobom, ktorý nám predviedli všetky zúčastnené strany (konajúc, samozrejme, v súlade s demokratickými princípmi a v záujme Slovenska) v súvislosti s amnestiami, referendami a novelizáciou ústavy. Úlohou politikov by malo byť vytváranie podmienok na zabezpečenie slušných životných podmienok občanov. Prostriedkom na zabezpečenie tohto cieľa by malo byť využitie všetkých disponibilných zdrojov (ľudské kapacity, výrobné prevádzky, nerastné a prírodné zdroje...), a s tým súvisiace racionálne konanie pri výbere partnerov a spôsobu spolupráce s nimi.

V diametrálnom rozpore s „prízemným - sedliackym“ uvažovaním je napríklad zrušenie spolupráce v rámci RVHP, rozpad strojárskej výroby (zbrojárska výroba - uvoľnenie trhov), rozklad poľnohospodárstva, dovoz tovarov, ktoré by sme boli schopní sami vyrobiť. Sú to náhody, neschopnosť alebo zámerné konanie politických špičiek pod rúškom slobodnej konkurencie a voľného trhu? V rozpore so zdravým sedliackym rozumom sa otvoria trhy pre lacné (vďaka štátnym dotáciám) zahraničné produkty, čo vytlačí domácu produkciu, reorganizuje sa (reštrukturalizuje) to, čo funguje. Napr. treba prejsť od komunistického - kolektivistického poľnohospodárstva k systému rodinných fariem, výsledkom je úpadok poľnohospodárstva a na rozdrobenej pôde (ak sa vôbec obrába) hrdlačia ľudia ako za feudalizmu. Všetko po predchodcoch treba „preorať“, od loga televízie až po proces výstavby diaľnic. Zmysel takéhoto preorania je evidentný, prerušiť pôvodné väzby hospodárskych subjektov na bývalé špičky (veď tí si už dosť nahrabali) a vytvoriť nové korupčné kanály medzi novou mocou a novými dodávateľmi. Radšej nech fungujúce prestane fungovať (napr. aerolínie), ako by z toho mala mať prospech predchádzajúca vládna garnitúra a jej prisluhovači, čo tam po celospoločenských záujmoch. Aký dosah má takýto iracionálny postup z hľadiska obyčajného občana na celú hospodársku sféru a nálady v spoločnosti je zrejmé. Hmotný úpadok väčšiny obyvateľov a morálny rozklad spoločnosti.

Prečo nie je ochota na vypracovanie štátnej doktríny (alebo koncepcie smerovania (rozvoja) Slovenska), ktorá bude obsahovať vytýčenie základných cieľov a načrtnutie ciest ich dosiahnutia (napr. dôsledne občiansky princíp budovania spoločnosti, dôsledne demokratický a právny a podľa potreby aj silný štát, potravinová bezpečnosť, maximálne využitie všetkých zdrojov, zamedzenie úniku mozgov, životné prostredie, morálka atď.).

Namiesto riešenia problémov sme iba svedkami chytráčenia a propagandistických kampaní a akože riešení. Napr. zvýšené platy bez zvýšenia príjmu, zámer zníženia výdavkov za lieky, lebo na ne veľa míňame (v porovnaní s kým alebo čím?), zavedením liekovej knižky a podpisovaním receptov v lekárni. Vymýšľanie antikorupčných programov a nezmyselné propagačné aktivity vyplývajú zrejme z neschopnosti zodpovedne a systematicky riešiť problémy. Cesta zlepšenia súčasného stavu je dôsledné dodržanie platných zákonov a tvorba dobrých zákonov, nie zákony pre záujmové skupiny, ktorých prijímanie prehlbuje morálnu devastáciu spoločnosti.

Sme svedkami bezohľadného politického boja, keď sa pre poškodenia súpera robia najrôznejšie špinavosti a v záujme vlastného zisku neváhajú účastníci bitky (ba postupujú pri tom priam programovo) poškodzovať záujmy Slovenska v zahraničí. Takáto proti záujmom Slovenska vedená záškodnícka činnosť vyústila do demaršov a zámienok na odsúvanie Slovenska aj s použitím vyložených neprávd (napr. Gabčíkovo, práva národnostných menšín, nesloboda tlače (Orne)). Vynášanie problémov za hranice a konštruovanie umelých problémov namiesto úprimnej snahy o riešenie skutočných problémov, by malo byť cestou na smetisko dejín pre všetkých, ktorí sa k tomu uchýlia.

Akých 100 dní hájenia vlády alebo ministra, ktorý nastúpil do funkcie, si nárokujú odborne zdatní a v záujme spoločnosti konať odhodlaní neobyčajní občania? Prečo to opozičné strany akceptujú, majú strach, že kritika by sa im mohla v budúcnosti vrátiť ako bumerang?

(Pokračovanie)