Daň z príjmov a priznania

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Naša spoločnosť kúpila v roku 2001 odevný tovar za 100-tisíc Sk. Uvedený tovar však bol ťažko predajný. Z tohto dôvodu sme znížili predajnú cenu o 50 % z kúpnej ceny a tovar sme predali.

Je rozdiel medzi predajnou cenou a nákupnou cenou daňovo uznaný náklad alebo ide o položku zvyšujúcu základ dane z príjmov?

- Strata z predaja tovaru je daňovo uznaný náklad, pričom vychádzame z nasledujúcej právnej opory a úvahy:

Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (zákon) adresne vylučuje z daňových nákladov stratový predaj niektorých majetkových položiek, napr. investičného majetku podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona, obchodných podielov podľa § 24 ods. 2 písm. p) zákona alebo pohľadávok podľa § 24 ods. 2 písm. r) zákona; zásoby takejto úprave nepodliehajú.

Podľa § 18 ods. 1 zákona sa za príjmy považuje plnenie ocenené cenami zvyčajnými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Podľa zadania usudzujeme, že znížená cena bola len dôsledkom prirodzeného vplyvu trhu, kde spotrebný tovar (teda aj odevný tovar) podlieha takým vplyvom ako sezónnosť, módnosť a pod.

Zo zadania nevyplýva, že nákup či predaj bol realizovaný so závislou osobou (§ 23 ods. 6 až 9, resp. § 23a) zákona - Úprava základu dane zahraničných závislých osôb). Z uvedeného dôvodu sa tejto problematike bližšie aj z tohto hľadiska nevenujeme.

Novela zákona o daniach z príjmov údajne priniesla na rok 2001 zmeny v zdanení majetkových prírastkov zistených z majetkových priznaní? Majetkové priznania sa podávajú v určitých periódach, kedy sa budú opäť podávať majetkové priznania?

- Podávanie majetkového priznania upravuje § 40 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“). Inštitút majetkového priznania má za cieľ zhromaždiť podklady, ktoré majú slúžiť daňovému úradu na vyhľadávanie nezdanených príjmov. Vyhľadávacia činnosť je jednou z činností daňového úradu pri správe daní podľa § 1a písm. c) citovaného zákona o správe daní. a poplatkov.

Podľa Ústavy SR je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, pričom obmedzená môže byť len zákonom. Majetkové priznanie pretína nedotknuteľnosť súkromia a zo zákona ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám periodicky poskytovať údaje o osobnom majetku. Majetkové priznanie sa teda v súčasnosti týka všetkých fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré sú povinné podať majetkové priznanie za podmienok ustanovených citovaným zákonom o správe daní a poplatkov.

V majetkovom priznaní uvádzajú fyzické osoby alebo právnické osoby majetok, ktorý vlastnia v tuzemsku i v cudzine. Majetkové priznanie sa podáva vždy do 30. septembra podľa stavu k 1. januáru roka, v ktorom sa priznanie podáva. Prvýkrát sa priznanie podávalo v roku 1993, potom v roku 1995, v roku 1998 a potom vždy po troch rokoch. Priznanie sa podáva miestne príslušnému daňovému úradu. U právnickej osoby sa miestna príslušnosť riadi sídlom tejto osoby a u fyzickej osoby trvalým pobytom tejto osoby. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.

Významné majetkové prírastky by si mali vedieť fyzické osoby a právnické osoby riadne a logicky zdôvodniť – napr. priemernými príjmami zo zamestnania, funkčnými požitkami, daňovým priznaním v prípade podnikateľského subjektu, dokladmi o dedičstve, darovacou zmluvou a podobne. Podotýkame, že úmyselné krátenie dane je trestným činom podľa § 148 zákona č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Daňový úrad má právo preveriť správnosť a úplnosť údajov uvedených v majetkovom priznaní. Na túto kontrolu sa primerane vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole podľa § 15 zákona o správe daní a poplatkov. Pracovníci daňového úradu majú právo na predloženie všetkých relevantných podkladov a tiež právo vstupu do sídla kontrolovaného daňového subjektu a jeho prevádzkových priestorov.

Majetkové priznanie bolo upravené len v zákone o správe daní a poplatkov, ktorý je procesno-právnym predpisom, ale nebolo upravené v hmotno-právnom predpise, čo údajne nedovoľovalo účinný právny postih dosiaľ zistených prípadov. Preto bol zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov doplnený v tomto smere novelou č. 466/2000 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2001. Do predmetu dane z príjmov fyzických osôb bol doplnený aj majetkový prírastok zistený z majetkových priznaní (§ 2 ods. 3 zákona). Do ostatných príjmov v ustanovení § 10 zákona bolo doplnené, že majetkové prírastky zistené z majetkových priznaní podľa osobitného predpisu sú samostatným základom dane na vyrubenie dane sadzbou 42 % (§ 10 ods. 12 a § 13 ods. 4 zákona).

Neboli však novelizované ustanovenia zákona, ktoré upravujú zdanenie právnických osôb. Majetkové priznanie, ktoré sa malo podávať do konca septembra tohto roka so stavom majetku k 1. januáru 2001 sa odkladá tak, ako to oznámilo Ministerstvo financií SR (FS č. 13/2001). Najbližšia novela zákona o správe daní a poplatkov ustanoví nový termín a zrejme aj ďalšie zmeny v podávaní majetkových priznaní.

Ing. Vladimír Pastierik, HZ Prievidza, s. r. o.