Slovenské banky v zahraničných rukách

Slovenský bankový sektor zažíva v poslednom období priam zemetrasenie. Najväčšie peňažné ústavy v krajine prešli ozdravným procesom a našli svojich nových zahraničných vlastníkov, na druhej strane banky, ktoré doteraz šafárili so zverenými prostriedkami, slušne povedané, nehospodárne, skrachovali alebo sa nachádzajú v nútenej správe. Pred rokom opustila slovenský trh ako prvá AG Banka, Priemyselnú banku, na ktorú bola uvalená nútená správa, od istého krachu zachránila Slovenská sporiteľňa, keď ju prevzala. Zakrátko na to skrachovali ďalšie dve peňažné inštitúcie, Dopravná banka a Slovenská kreditná banka. Pred mesiacom bola (konečne) nútená správa uvalená aj na Devín banku.

O tom, že reštrukturalizácia domáceho bankového sektora bola nevyhnutná už dávno, nikto nepochybuje. Otázne len je, prečo prebieha až tak neskoro. V tejto súvislosti sa na adresu bankového dohľadu zniesla vlna kritiky. Národná banka Slovenska sa ako garant a strážca funkčnosti bankového systému dlhé roky nečinne pozerala na podozrivé hospodárenie niektorých bánk. Svoju úlohu zohrali aj politické vplyvy. Kontakty na vplyvných miestach zabezpečili živoriacom bankám oddialiť ich kolaps.

Slovensko však má záujem vstúpiť do Európskej únie, a tam platia jasné a tvrdé pravidlá hry. Pre Slovensko je len jediná schodná cesta, dokončiť ozdravný proces bankového sektora, ale najmä presadiť fungujúci legislatívny rámec.

V snahe prilákať vierohodného zahraničného investora použil štát na reštrukturalizáciu troch najväčších domácich bánk, Slovenskej poisťovne, VÚB a Investičnej a rozvojovej banky, viac než sto miliárd slovenských korún. V prípade prvých dvoch spomínaných bánk sa mu to aj celkom úspešne podarilo, v prípade IRB však narazil na takmer nulový záujem zahraničných hráčov. Hoci podľa pôvodného plánu mala byť naposledy menovaná banka sprivatizovaná ako jedna z prvých (hneď po prechode Banky Slovakia do súkromných rúk), skutočnosť sa ukázala ako úplne iná. Zatiaľ čo o Banku Slovakia doteraz neprejavil záujem žiadny strategický zahraničný investor (ak, samozrejme, nerátame českú J&T Finance Group a slovensko-české konzorcium zložené z s. r. o. Hanco a Českej poisťovne), na listine záujemcov o IRB už od mája figuruje jediné meno a síce maďarská OTP. V lete síce slovenskou tlačou prebehli neoverené informácie, že aj švajčiarska banka Union Bank of Switzerland má záujem kúpiť IRB, predstavitelia švajčiarskej banky však tieto informácie odmietli komentovať a označili ich len za obyčajné trhové špekulácie. Maďarská OTP v polovici augusta potvrdila svoju ponuku, podľa ktorej by za 69,56 % akcií IRB z portfólia Fondu národného majetku (FNM) a Ministerstva financií SR bola ochotná zaplatiť približne 14 mil. USD (asi 672 mil. SK).

Zatiaľ čo o vstup do IRB prejavil záujem len jeden investor, o Banku Slovakia sa prihlásilo hneď niekoľko záujemcov. Ani jednému z nich však Národná banka Slovenska (NBS) neumožnila vykonať v banke due diligence, a tým im de facto zabránila pokračovať vo výberovom konaní. Ale poďme pekne po poriadku. Prvý tender bol vyhlásený ešte v júli 2000. Vtedy sa ako jediný záujemca prihlásilo konzorcium Českej poisťovne a slovenskej Hanco, s. r. o. Spory však medzi konzorciom a Fondom národného majetku nastali pri dohode o podmienkach privatizačnej zmluvy, a tak nakoniec s predaja podielu vzišlo. Začiatkom mája bol teda vyhlásený ďalší tender. Tu prejavilo záujem dokonca niekoľko kandidátov, dve slovenské spoločnosti Slavia Capital a Prvá paroplavebná, o. c. p. a česká J&T Finance Group, ani jeden však nedokázal NBS presvedčiť o svojej kredibilite. Ďalšia šanca sa potenciálnym investorom otvára v priebehu nasledujúceho mesiaca. FNM totiž 1. októbra vyhlási v poradí už tretí tender na predaj 60,07-percentného podielu v Banke Slovakia. Dvaja z neúspešných kandidátov v predchádzajúcom kole, J&T Finance a Slavia Capital, už pritom deklarovali svoj pretrvávajúci záujem opäť sa zúčastniť na novom tendri. Podľa prezidenta FNM Jozefa Kojdu, by sa o vstup do najmenšej slovenskej banky mali uchádzať aj ďalší dvaja investori, jedným z nich by mala byť pravdepodobne Poštová banka.

Pritom samotná Poštová banka v súčasnosti prechádza procesom privatizácie. Koncom augusta vláda prerokovala postup pri predaji 81-percentného balíka akcií, ktorého časť vlastní Slovenská konsolidačná (Sko), a. s., (46,8 %) a druhá časť je v rukách súkromnej spoločnosti Istrokapitál (34,2 %). Sporný zatiaľ zostáva balík akcií patriaci Slovenskej pošte, š. p., (12,2 %), pošta totiž dosiaľ nevyjadrila záujem odpredať svoj podiel. Ako však nedávno povedala ministerka financií Brigita Schmögnerová: „Počkáme, čo povie poradca, či by bolo vhodné predávať jej podiel alebo nie. Treba si uvedomiť, že pošta prevádzkuje prevažnú časť budov, v ktorých má banka umiestnené svoje zariadenia.“ V súčasnosti je už pripravené informačné memorandum pre strategických investorov, pričom tender na odpredaj svojich podielov by mali dvaja majoritní vlastníci vyhlásiť ešte v priebehu tohto mesiaca. Predbežný záujem tak potom budú môcť potenciálni investori prejaviť v priebehu októbra, posledný dátum na odovzdanie ponúk je 15. november. Nasledovať bude hĺbkový audit (due diligence), ktorý budú môcť potenciálni kandidáti vykonať v priebehu decembra, pričom svoje záväzné ponuky budú musieť odovzdať v januári 2002. V tom istom mesiaci by mal FNM aj vyhlásiť víťaza súťaže. Ak teda všetko pôjde hladko, tak už vo februári bude podpísaná zmluva o predaji banky s jej novým vlastníkom.

V procese privatizácie sa nachádza aj Istrobanka. Záujem o ňu pôvodne prejavilo 6 záujemcov, z ktorých všetkým Slovenská poisťovňa, majoritný vlastník Istrobanky umožnila vstup do druhej fázy procesu predaja. Jeden z investorov sa však rozhodol nepokračovať v procese kúpy banky, podľa informácií, ktoré prebehli tlačou, ide o americkú Citibank. Medzi uchádzačov, ktorí zotrvali vo svojom úsilí o vstup do Istrobanky, patrí päť bánk - rakúska BAWAG, Volksbank a Bank Austria, francúzska Société Générale a talianska UniCredito. V súčasnosti v banke vykonávajú hĺbkový audit, ktorý by mal potrvať asi 8 týždňov. Na odpredaj je určených 72 % akcií patriacich Slovenskej poisťovni, konkrétna výška predávaného podielu však bude závisieť až od výsledku rokovaní poisťovne s ďalšími akcionármi banky a so samotnými kandidátmi na nadobudnutie podielu.

Ďalšou zmenou na malom slovenskom bankovom trhu je vznik banky HVB Slovakia. Zavŕšením fúzie Bank Austria Creditanstalt (BA/CA) Slovakia a HypoVereinsbank Slovakia 1. októbra tak vznikne banka, ktorá bude mať bilančnú sumu 30 mld. Sk, čím sa zaradí na 5. priečku medzi univerzálnymi bankami na Slovensku.

Trend vývoja bankovníctva na Slovensku je jasný. Pomaly, ale isto sa dostáva pod kontrolu zahraničného kapitálu. Názory na pozitíva či negatíva tohto trendu sa rôznia. Treba si však uvedomiť, že pod vedením slovenského manažmentu sa banky väčšinou dostali len do problémov. Finančné inštitúcie, ktorých správu držali v rukách zahraniční investori, vykazovali a vykazujú lepšie hospodárske výsledky.

Do zahraničných rúk prešiel nedávno aj najväčší peňažný ústav, Slovenská sporiteľňa. Strategickým investorom je rakúska Erste Bank, ktorá má široké skúsenosti s retailovým bankovníctvom na domácej pôde. To by malo byť zárukou, že aj na Slovensku zavedie vysoký štandard služieb, na aký sú zvyknutí klienti u našich západných susedov.

Rovnako by mal zahraničný vlastník zvýšiť úroveň služieb aj vo VÚB. Zmluvu o predaji majoritného podielu štátu vo VÚB najväčšej talianskej banke IntesaBCI podpísali príslušné strany 4. júla. Za 94,47 % akcií VÚB zaplatili taliani 550 mil. EUR. Nový vlastník síce ešte oficiálne neprezentoval svoje plánované kroky o zmenách v banke, možno však očakávať, že sa zameria na zefektívnenie služieb zákazníkom.

Zdá sa teda, že zahraniční vlastníci so svojím know-how pomáhajú nachádzať slovenskému bankovému sektoru pevnú pôdu pod nohami. Ak sa podarí úspešne zavŕšiť predaj bánk nachádzajúcich sa v privatizačnom procese, tak podiel bankových aktív nachádzajúcich sa pod kontrolou zahraničného kapitálu stúpne na 97 %. V rukách domácich vlastníkov tak zostanú len mizivé 3 percentá.

Ivana Sedliaková