Bude Devín banka posledná s nálepkou: skrachovaná?

„Dopravná banka bola poslednou z problematických bankových inštitúcií na slovenskom bankovom trhu,“ túto optimistickú vetu pred novinármi vyslovil začiatkom júla minulého roka guvernér NBS Marián Jusko, pričom vyjadril presvedčenie, že k ďalším zásahom NBS proti bankám formou nútenej správy a odobratia licencie v budúcnosti nedôjde. Dnes je každému jasné, že tieto slová boli predčasné. Ani v čase zrodu tejto vety totiž nebol bankový sektor na Slovensku ešte dostatočne ozdravený. Sám guvernér vtedy nevylúčil možnosť vzniku problémov v ďalších bankách, tie sa však podľa neho mali riešiť štandardnými spôsobmi bez nútenej správy alebo likvidácie.

Mnohí sa však dnes nazdávajú, že bankový dohľad zlyhal, keď dostatočne nekontroloval činnosť niektorých bánk a v prípade ich evidentných problémov voči nim rázne nezakročil. Nedávno však viceguvernérka NBS Emília Kohútiková na margo týchto kritických pripomienok vyhlásila, že ak by NBS striktne trvala na plnení kritérií obozretného podnikania, musela by v roku 1998 zatvoriť 11 bánk, ktorých aktíva predstavovali 64 % aktív celého bankového sektora SR. Centrálna banka však má podľa nej záujem finančné inštitúcie ozdravovať a nie likvidovať, pretože to by malo dosah nielen na Fond ochrany vkladov, ale poškodilo by to aj klientov z podnikovej sféry.

Avšak práve táto „ostýchavosť“ NBS pri uvažovaní o ráznom zakročení proti Devín banke, zakrývaná snahou o bezbolestné(?) riešenie problému, spôsobila, že problém narástol do hrozivých rozmerov a bublina zákonite praskla. Devín banka, ktorá už dávno mala veľké problémy s likviditou, sa vysokými úrokovými sadzbami pri klientskych vkladoch snažila prilákať čo najväčší počet klientov. A aj sa jej to darilo, húfy obyvateľov sa hrnuli do tejto banky, aby v nej vysoko zúročili svoje peniaze bez ohľadu na to, že sa už dávnejšie vedelo o vážnych problémoch tejto banky. Zatiaľ čo predchádzajúce krachy problematických bánk (Slovenská kreditná banka (SKB), Dopravná banka a AG Banka) nenabrali príliš hrozivé rozmery, keďže išlo len o menšie banky, a tomu zodpovedal aj objem vložených prostriedkov klientov, v prípade Devín banky vklady klientov niekoľkonásobne prevyšovali objem uložených peňazí v uvedených bankách. Fond ochrany vkladov (FOV) použil v roku 2000 na výplatu náhrad za nedostupné vklady približne 8,271 mld. Sk (klientom AG banky bolo vyplatených 1,754 mld. Sk, SKB 4,323 mld. Sk a Dopravnej banky 2,238 mld. Sk). Objem chránených vkladov v Devín banke dosahuje podľa odhadov 12 mld. Sk. Je to teda o niekoľko miliárd korún viac ako vo všetkých troch predchádzajúcich prípadoch skrachovaných bánk dovedna. Podľa zákona by sa na výplatu týchto vkladov mali použiť prostriedky z FOV. Komerčné banky totiž podľa zákona každý štvrťrok odvádzajú do FOV príspevky v objeme 0,3 % klientskych vkladov. Fond je však dnes prázdny a navyše zaťažený úverom. Už pri výplate zákonom stanovených náhrad pre klientov Slovenskej kreditnej banky a Dopravnej banky si totiž fond z dôvodu nedostatku prostriedkov musel požičať časť finančných prostriedkov od NBS. Pritom z vlastných zdrojov fond použil 2,3 mld. Sk, mimoriadnymi odvodmi prispeli komerčné banky sumou 795 mil. Sk, najväčšiu časť však predstavoval úver od NBS vo výške 5,27 mld. Sk. Doteraz sa FOV pritom podarilo splatiť len časť z neho a k dnešnému dňu tak výška záväzku voči NBS prestavuje 4,188 mld. Sk. Na náhrady pre klientov si fond bude musieť opäť teda požičať. Komerčné banky sa však priečia myšlienke, že by mali odviesť mimoriadny príspevok alebo prípadne zvýšiť výšku pravidelných odvodov. Jediným riešením je teda opäť úver od NBS. Banková rada už minulý piatok sľúbila, že bude o tomto úvere rokovať. Fond sa tak opäť zadlží tentoraz na niekoľko rokov. Podľa predsedu prezídia FOV Milana Horvátha v prípade, že sa výška príspevkov bánk ponechá na súčasnej úrovni 0,3 %, tak by FOV ostal dlžníkom centrálnej banky približne až do roku 2014. Ak však parlament schválil zvýšenie tejto výšky príspevkov na 1 %, tak by mali byť záväzky fondu uhradené už v priebehu štyroch rokov. Samozrejme, rýchlosť splácania tohto úveru závisí aj od toho, ako rýchlo a v akej výške sa podarí odpredať majetok skrachovaných bánk, ktorých najväčším veriteľom je práve FOV.

V každom prípade krach ďalšej banky v situácii, keď FOV namiesto peňazí má len dlhodobé záväzky, si nevie nikto dosť dobre predstaviť.

Ivana Sedliaková