|
|||||||||||||||||
Štvrtok 27.Septembra 2001 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Naše bezpečnejšie ako mnohé západnéAmeričania pravdepodobne neuvažovali s prípadnými pádmi veľkých lietadiel na svoje jadrové elektrárne. Možno sa pamätáte na tvrdé diskusie, keď nám západní odborníci vyčítali naše kontajnmenty (ochranné obálky). Oni ich vraj majú projektované aj na pád lietadla a my nie, lebo u nás nie je nad elektrárňou kupola. Tá sa však vo svetle dnešných udalostí môže stať potenciálne ľahším terčom, ako je to v našom prípade, uviedol v rozhovore pre Hospodársky denník predseda Úradu jadrového dozoru SR Ing. Miroslav Lipár. Podľa neho naše elektrárne sú projektované proti pádu určitých lietadiel alebo ich častí, ale nie sú prispôsobené tak, aby odolali pádu veľkého dopravného lietadla. Nad slovenskými jadrovými elektrárňami je vymedzená kocka s určitou dĺžkou, šírkou a výškou, cez ktorú nesmie viesť letový koridor. O našich jadrových elektrárňach M. Lipár povedal, že objekty, v ktorých sú osadené reaktory, v porovnaní s okolitými budovami nevyčnievajú, sú nenápadnejšie. Navyše na všetkých stranách areálu elektrární sú elektrické vedenia a keby sa ich lietadlo dotklo, tak sa zničí ešte pred cieľom. Znamená to, že v našom prípade by teroristi lietadlo priamo na reaktor navigovali veľmi ťažko, ba možno vôbec. Z tohto hľadiska by prípadný útok kamikadze na naše jadrové elektrárne bol oveľa komplikovanejší ako na niektoré západné elektrárne s kupolami nad reaktormi. Napriek tomu, že by sa prípadný útočník pokúsil poškodiť jadrovú elektráreň konvenčnými prostriedkami (zbraňami), medzi ktoré patrí aj spôsob útoku na budovy v USA, mohlo by sa to podľa našich informácií hodnotiť aj ako jadrový útok na danú krajinu. V súvislosti s teroristickými akciami v USA predstavitelia Úradu jadrového dozoru (NRC) USA nepretržite zabezpečujú zvýšenú ochranu jadrových elektrární a všetkých jadrových palivových zariadení. V tejto súvislosti uvádzame niektoré odpovede NRC na otázky americkej verejnosti. Čo by sa stalo, ak by veľké komerčné lietadlo zámerne narazilo do jadrovej elektrárne? - Jadrové elektrárne majú schopnosť chrániť zdravie a bezpečnosť verejnosti pomocou takých opatrení, ako je robustná budova kontajnmentu, zálohované bezpečnostné systémy a kvalitne vyškolení operátori. Patria medzi najpevnejšie konštrukcie v krajine a sú projektované tak, aby odolali extrémnym udalostiam, ako sú hurikány, tornáda a zemetrasenia. NRC však konkrétne neuvažoval o útokoch lietadiel ako napríklad Boeing 757 alebo 767. Jadrové elektrárne nie sú projektované tak, aby takýmto nárazom odolali. Podrobné inžinierske analýzy pádu veľkého lietadla ešte neboli vykonané. Čo by sa stalo, ak by veľké lietadlo narazilo do prepravného kontajnera vyhoreného paliva v husto zaľudnenej oblasti? - Ani schopnosť prepravných kontajnerov odolať takému nárazu nebola analyzovaná. Sú však projektované tak, aby ochránili verejnosť pri ťažkých dopravných nehodách. Kontajner musí byť schopný odolať pri skúške na prerazenie po páde z výšky deväť metrov, vystaveniu 30-minútovému požiaru pri 800 stupňov Celzia a ponoreniu pod hladinu vody na dlhý čas. Mohol by takýto náraz do jadrovej elektrárne alebo skladovacieho či transportného kontajnera vyvolať jadrovú explóziu? - Nie. Vladimír Turanský/NucNet |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |