Jediná šanca pripraviť sa

Otravné plyny nie sú novinkou, použili ich pred tisícročiami

V 60. rokoch nám ako žiakom základnej školy merali pravítkom šírku čela a podľa toho určovali veľkosť ochrannej masky. Bolo to v čase viacerých vojensko-politických kríz, keď sa Západ a Východ nepochopiteľne „zadržiavali“ v použití zbraní hromadného ničenia práve ich hromadením a zvyšovaním arzenálu. Odvtedy mi plynovú masku nikto neprimeriaval. Keď sme ako vojaci základnej služby dostávali mundúr, výkonný práporčík nás nahnal do výstrojového skladu a rad za radom, bez ohľadu na veľkosť, rozdával nohavice, blúzy, topánky, maskáče. Mnohí sme po ich oblečení nevyzerali ako vojaci, ale pripomínali sme klaunov v cirkuse. Až následne sme si ich vymieňali podľa veľkosti postáv. Prvé zmienky o použití jedovatých látok na účely poškodenia protivníka nepochádzajú z čias prvej svetovej vojny, ale spred viacerých tisícročí. Grécky historik Tukydides sa zmieňuje o použití toxických dymov pri obliehaní mesta Platají Sparťanmi. Z Arábie sa zachovala zmienka z 13. storočia o jedovatých dymoch, ktoré vznikli pálením arzénu a ópia. Ak preskočíme niekoľko storočí, tak 2. októbra 1914 použilo Nemecko proti francúzskym opevneniam granáty plnené dráždivou látkou. Po prvý raz bola chemická látka vo veľkom použitá 22. apríla 1915 nemeckými vojskami pri Ypres. Do povetria sa dostalo 180 ton nebezpečného chlóru. Ten bol objavený v roku 1782. Potom nasledovalo objavenie inej otravnej látky - fosgénu, po ňom prišiel difosgén, yperit, tabun, sarin, soman atď. Najnovšie sú to tzv. binárne toxické látky. Ide spravidla o dve či viac v podstate neškodných chemikálií, ktoré sa po výbuchu granátu zlúčia a vytvoria paralyzujúcu či smrtiacu látku. Chemické zbrane boli použité aj vo vojne Iraku a Iránu či v Perzskom zálive, kde česko-slovenská jednotka zistila prítomnosť yperitu a sarinu.

Nové storočie neprinieslo zánik nebezpečenstva, ktoré predstavujú toxické chemické látky. Napriek opatreniam, ktoré sa robia vo svete a u nás, stále si musíme klásť otázku, či sú dostatočné, lebo podceniť by sme ich mohli len raz. Život by nám možno druhú šancu nedal. V tejto súvislosti sme sa pozreli na situáciu v niektorých našich podnikoch. Novácke chemické závody posilnili ochranu bezpečnosti prevádzok, a tieto opatrenia zahŕňajú aj širšie okolie fabriky. Podnik a ďalšie firmy v jeho areáli sú pre prípad mimoriadnej udalosti zabezpečené prostriedkami individuálnej ochrany na 100 %. V súčasnosti idú precvičiť činnosť výdajných stredísk a inštruktorov komisií na výdaj ochranných prostriedkov. Zamestnanci ochranné prostriedky v špecifickej chemickej výrobe používajú aj v bežnej prevádzke. Pripravené sú tiež úkryty pre kolektívnu ochranu. Podľa vedúceho oddelenia krízových situácií Jozefa Šovčíka, žiadnu hrozbu v tomto smere nemožno podceniť, ale ani preceňovať, aby ľudia nepodliehali zbytočnej panike. Civilná ochrana ZSNP v Žiari nad Hronom je zabezpečená dvoma spôsobmi: kolektívne a individuálne. V kolektívnej ochrane ide o úkryty, a tie sú pre najpočetnejšiu zmenu úplne zabezpečené. Firma v tomto nemusí improvizovať. Individuálna ochrana je riešená maskami CM-4 s filtrami MOF-4. Chránia pred účinkami zbraní hromadného ničenia. V skladoch podniku je ich dostatok a sú plne funkčné. V zmysle toho firma školí zamestnancov. Ing. Ľubomír Meliš, vedúci oddelenia CO odboru obrany ZSNP hovorí, že „dôležité je aj to, aby každý vedel, kde má svoje miesto v úkryte a kde sa vôbec tieto zariadenia nachádzajú“.

Andrej Pokojný

Vincent Kňazovický